autorka: Michaela Študencová
Koľkokrát si sa pristihol, že ťa znepokojuje video o horiacich lesoch či topiacich sa ľadovcoch? Mnohí mladí cítia, že planéta im doslova „horí pod nohami“. Tento pocit má svoje meno: klimatická úzkosť. Je to len módny trend, alebo problém, ktorý treba brať vážne?
Klimatická úzkosť nie je iba módne slovné spojenie, ide o reálnu emocionálnu reakciu na vnímané alebo skutočné hrozby súvisiace s klimatickou krízou. Zjednodušene: je to súbor obáv, smútku, hnevu alebo bezmocnosti, ktoré ľudia prežívajú pri uvažovaní o budúcnosti planéty a vlastnom živote v meniacom sa svete.
Čo presne je klimatická úzkosť a ako sa prejavuje?
Klimatická úzkosť nie je diagnostikovateľná porucha, ale prejavuje sa rovnakými symptómami, ktoré poznáme pri bežnej úzkosti či dokonca depresii: chronické obavy, zhoršená koncentrácia, problémy so spánkom, podráždenosť, pocit bezmocnosti alebo naopak intenzívna aktivizácia (hľadanie riešení, aktivizmus). U mladých ľudí sa môže prejaviť aj konkrétnymi rozhodnutiami, napr. váhaním mať deti, zmenou životného štýlu alebo silnejším zapájaním sa do protestov a klimatických iniciatív. Tieto prejavy ovplyvňujú každodenné fungovanie — školu, vzťahy a plánovanie budúcnosti.
Sú mladí „viac úzkostní“ kvôli klíme než staršie generácie?
Dáta z medzinárodného prieskumu, 10 000 mladých ľudí vo veku 16–25 rokov (z 10 krajín), ukázali vysokú úroveň znepokojenia: 59 % bolo „veľmi“ alebo „mimoriadne“ znepokojených a až 75 % uviedlo, že im predstava budúcnosti pripadá strašidelná. Viac ako 45 % respondentov uviedlo, že ich pocity o klíme negatívne ovplyvňujú ich každodenné fungovanie. To naznačuje, že u mladej generácie sú obavy výrazné a bežne zasahujú do života.
Ďalšie analýzy a články poukazujú na to, že mladí často vykazujú silnejšiu obavu než starší ľudia – či už preto, lebo mladším hrozí dlhodobejšia expozícia následkom klimatickej zmeny, alebo preto, že majú menší vplyv na politické rozhodnutia, ktoré rozhodnú o ich budúcnosti. Ide tiež o rozdiely v informovanosti, médiách a o tom, akú dôležitosť spoločnosť prikladá dlhodobým rizikám.
Je to „realita“ alebo len trend?
Odpoveď nie je čierno-biela. Klimatická úzkosť je reálna pre veľa mladých ľudí. Je merateľná v prieskumoch a pozorovateľná v správaní (aktivizmus, životné rozhodnutia). Zároveň jej rast môže byť čiastočne poháňaný aj spoločenskými trendmi: väčšia medializácia klímy, platformy, kde sa šíri intenzívny, často až katastrofálny obsah, a kultúrne posuny, ktoré oceňujú viditeľné prejavy obáv a angažovanosti. Teda ide o realitu pre mnohých jedincov a zároveň je to jav, ktorý sa šíri a získava na viditeľnosti.
Ako klimatická úzkosť ovplyvňuje mladých ľudí?
- Psychická záťaž môže viesť k poklesu motivácie, výkyvom nálad a výkonnosti v škole či práci.
- Niektorí mladí menia životný štýl (vegetariánstvo/vegánstvo, minimalizmus, využívanie hromadnej dopravy), čo môže byť pozitívne – dodáva to človeku pocit kontroly.
- Iní konvertujú úzkosť do aktivizmu – protesty, klimatické kampane, dobrovoľníctvo. To môže zmierniť bezmocnosť, ale zároveň prináša vlastný stres (vyhorenie).
Ako zvládať klimatickú úzkosť – praktické rady (pre seba aj pre kamarátov)
- Priznaj emóciu a hovorte o nej. Otvorený rozhovor s priateľmi, učiteľom alebo odborníkom pomáha normalizovať pocity.
- Obmedzte mediálne prostredie. Neustále sledovanie katastrofických správ zvyšuje úzkosť. Vyhraďte si čas na overené zdroje a prestávky od sociálnych sietí.
- Zapojte sa do aktivít. Dobrovoľníctvo, komunitné záhrady, školské projekty alebo klimatické petície pomáhajú premeniť bezmocnosť na pocit účinnosti – to zlepšuje náladu.
- Získajte odbornú pomoc, keď treba. Ak úzkosť zasahuje do školy, spánku alebo do vzťahov, je dobré obrátiť sa na odborníka.
Klimatická úzkosť – realita aj (sociálny) trend
Klimatická úzkosť je skutočná pre mnohých mladých ľudí – podporujú to veľké medzinárodné prieskumy a správy. Súčasne jej zvýšená viditeľnosť je čiastočne výsledkom spoločenských zmien: viac informácií, viac platforiem na vyjadrenie a vyššia citlivosť na dlhodobé riziká. Dôležité je, aby školy a komunity uznali tieto pocity, poskytli priestor na rozhovor a naučili mladých reagovať – či už cez podporu, vzdelávanie, alebo zapojenie do praktických riešení.
Titulná fotografia: unsplash.com
