Klimatická úzkosť medzi mladými – realita alebo trend?

autorka: Michaela Študencová

Koľkokrát si sa pristihol, že ťa znepokojuje video o horiacich lesoch či topiacich sa ľadovcoch? Mnohí mladí cítia, že planéta im doslova „horí pod nohami“. Tento pocit má svoje meno: klimatická úzkosť. Je to len módny trend, alebo problém, ktorý treba brať vážne?

Klimatická úzkosť nie je iba módne slovné spojenie, ide o reálnu emocionálnu reakciu na vnímané alebo skutočné hrozby súvisiace s klimatickou krízou. Zjednodušene: je to súbor obáv, smútku, hnevu alebo bezmocnosti, ktoré ľudia prežívajú pri uvažovaní o budúcnosti planéty a vlastnom živote v meniacom sa svete.

Čo presne je klimatická úzkosť a ako sa prejavuje?

Klimatická úzkosť nie je diagnostikovateľná porucha, ale prejavuje sa rovnakými symptómami, ktoré poznáme pri bežnej úzkosti či dokonca depresii: chronické obavy, zhoršená koncentrácia, problémy so spánkom, podráždenosť, pocit bezmocnosti alebo naopak intenzívna aktivizácia (hľadanie riešení, aktivizmus). U mladých ľudí sa môže prejaviť aj konkrétnymi rozhodnutiami, napr. váhaním mať deti, zmenou životného štýlu alebo silnejším zapájaním sa do protestov a klimatických iniciatív. Tieto prejavy ovplyvňujú každodenné fungovanie — školu, vzťahy a plánovanie budúcnosti.

Sú mladí „viac úzkostní“ kvôli klíme než staršie generácie?

Dáta z medzinárodného prieskumu, 10 000 mladých ľudí vo veku 16–25 rokov (z 10 krajín), ukázali vysokú úroveň znepokojenia: 59 % bolo „veľmi“ alebo „mimoriadne“ znepokojených a až 75 % uviedlo, že im predstava budúcnosti pripadá strašidelná. Viac ako 45 % respondentov uviedlo, že ich pocity o klíme negatívne ovplyvňujú ich každodenné fungovanie. To naznačuje, že u mladej generácie sú obavy výrazné a bežne zasahujú do života.

Ďalšie analýzy a články poukazujú na to, že mladí často vykazujú silnejšiu obavu než starší ľudia či už preto, lebo mladším hrozí dlhodobejšia expozícia následkom klimatickej zmeny, alebo preto, že majú menší vplyv na politické rozhodnutia, ktoré rozhodnú o ich budúcnosti. Ide tiež o rozdiely v informovanosti, médiách a o tom, akú dôležitosť spoločnosť prikladá dlhodobým rizikám.

Je to „realita“ alebo len trend?

Odpoveď nie je čierno-biela. Klimatická úzkosť je reálna pre veľa mladých ľudí. Je merateľná v prieskumoch a pozorovateľná v správaní (aktivizmus, životné rozhodnutia). Zároveň jej rast môže byť čiastočne poháňaný aj spoločenskými trendmi: väčšia medializácia klímy, platformy, kde sa šíri intenzívny, často až katastrofálny obsah, a kultúrne posuny, ktoré oceňujú viditeľné prejavy obáv a angažovanosti. Teda ide o realitu pre mnohých jedincov a zároveň je to jav, ktorý sa šíri a získava na viditeľnosti.

Ako klimatická úzkosť ovplyvňuje mladých ľudí?

  • Psychická záťaž môže viesť k poklesu motivácie, výkyvom nálad a výkonnosti v škole či práci.
  • Niektorí mladí menia životný štýl (vegetariánstvo/vegánstvo, minimalizmus, využívanie hromadnej dopravy), čo môže byť pozitívne – dodáva to človeku pocit kontroly.
  • Iní konvertujú úzkosť do aktivizmu – protesty, klimatické kampane, dobrovoľníctvo. To môže zmierniť bezmocnosť, ale zároveň prináša vlastný stres (vyhorenie).

Ako zvládať klimatickú úzkosť – praktické rady (pre seba aj pre kamarátov)

  1. Priznaj emóciu a hovorte o nej. Otvorený rozhovor s priateľmi, učiteľom alebo odborníkom pomáha normalizovať pocity.
  2. Obmedzte mediálne prostredie. Neustále sledovanie katastrofických správ zvyšuje úzkosť. Vyhraďte si čas na overené zdroje a prestávky od sociálnych sietí.
  1. Zapojte sa do aktivít. Dobrovoľníctvo, komunitné záhrady, školské projekty alebo klimatické petície pomáhajú premeniť bezmocnosť na pocit účinnosti – to zlepšuje náladu.
  2. Získajte odbornú pomoc, keď treba. Ak úzkosť zasahuje do školy, spánku alebo do vzťahov, je dobré obrátiť sa na odborníka.

Klimatická úzkosť – realita aj (sociálny) trend

Klimatická úzkosť je skutočná pre mnohých mladých ľudí – podporujú to veľké medzinárodné prieskumy a správy. Súčasne jej zvýšená viditeľnosť je čiastočne výsledkom spoločenských zmien: viac informácií, viac platforiem na vyjadrenie a vyššia citlivosť na dlhodobé riziká. Dôležité je, aby školy a komunity uznali tieto pocity, poskytli priestor na rozhovor a naučili mladých reagovať – či už cez podporu, vzdelávanie, alebo zapojenie do praktických riešení.

Titulná fotografia: unsplash.com

Zdieľajte článok