Francúzsko v politickej kríze: Mladí sa radikalizujú, vláda balansuje a budúcnosť je otvorená

Autor: Juraj Pagáč

Francúzsko čelí rozdrobenému parlamentu, rekordne nízkej podpore prezidenta a rastúcemu vplyvu extrémnych strán. O tom, či je možné udržať stabilnú vládu, akú úlohu zohráva premiér Sébastien Lecornu a prečo mladí čoraz viac inklinujú k radikálom, sme sa rozprávali s Paulom Chamu – členom mládežníckej organizácie Jeunes en Marche (Mladežnícka organizácia prezidenta Emmanuela Macrona), národným koordinátorom a reportérom.

Ako by ste zhodnotili aktuálnu politickú situáciu vo Francúzsku?

Súčasná politická situácia je náročná. Parlament je rozdelený na tri strany, ktoré sa takmer vo všetkých témach navzájom nezhodnú. Preto je ťažké presadiť dôležité zákony, hoci krajina urgentne potrebuje znížiť deficit.

Je podľa vás možné zostaviť stabilnú vládu v takto rozdrobenom parlamente bez predčasných volieb?

Je to veľmi komplikované. Predseda vlády Sébastien Lecornu však napriek všetkému dokázal udržať svoju vládu po neúspechu hlasovania o vyslovení nedôvery. Ak sa vláde podarí dohodnúť na zložení svojho rozpočtu (najmä so Socialistickou stranou), bude mať šancu udržať sa pri moci ešte nejaký čas.

Bol podľa vás Sébastien Lecornu dobrou voľbou na post premiéra? Nebol by vhodnejší niekto z Macronovho tábora s pôvodom v Socialistickej strane?

Sébastiena Lecornua veľmi dobre poznám. Je miestnym poslancom neďaleko môjho mesta. Jeho výber sa môže zdať zvláštny vzhľadom na jeho politickú orientáciu, ale v skutočnosti má vyjednávacie schopnosti, ktoré uznávajú všetky politické strany (vrátane opozície aj extrémov). Výber je teda logický. Na druhej strane bude musieť vedieť robiť kompromisy a prenechať viac moci parlamentu.

Ako vnímate úsporné opatrenia, ktoré vo Francúzsku sprevádzali vlny protestov? Boli podľa vás nevyhnutné alebo politicky nezvládnuté?

Niektoré úsporné opatrenia sú rozumné a iné nie. Opatrenia, ako dôchodková reforma (ktorá bude pozastavená po dohode s ľavicou) sú zmysluplné, ak vidíme zlý stav verejných financií. Musíme však dávať pozor, aby sme príliš nezaťažovali podniky a tým aj rast, inak by to bolo kontraproduktívne.

Prezident Emmanuel Macron čelí rekordne nízkej podpore. V našich médiách sa ako dôvody často spomínajú dôchodková reforma, nesplnené ekologické sľuby, sedem vlád či posun jeho strany k pravicovému liberalizmu. Cítia to tak aj mladí Francúzi?

Tieto kritiky existujú aj vo Francúzsku. Emmanuel Macron musel počas svojho mandátu čeliť sérii kríz (napr. COVID-19, inflácia, vojna na Ukrajine, politická nestabilita), ktoré výrazne ovplyvnili Francúzov a posilnili nespokojnosť. Dôchodková reforma, ktorá vyvolala silné protesty a rozpustenie Národného zhromaždenia ho politicky oslabila. Napriek tomu má jeho celková bilancia množstvo pozitívnych bodov, najmä v ekologickej oblasti, kde je Francúzsko jedným z lídrov na svete.

V roku 2027 sa Emmanuel Macron už nebude môcť uchádzať o tretí mandát. Kto je podľa vás momentálne najväčším favoritom prezidentských volieb?

Momentálne nie je možné poznať kandidátov na prezidentské voľby v roku 2027. Kandidátka Národného zhromaždenia (favorit v prieskumoch) sa možno nebude môcť zúčastniť, pretože je zapletená v kauze falošných parlamentných asistentov, za ktorú bola odsúdená. Nevieme, či sa ľavicové strany spoja a predstavia kandidáta, a to isté platí aj pre centristické a pravicové strany. Niektorí kandidáti sú už oznámení alebo sa nimi môžu stať, ale aby mali šancu na víťazstvo, budú musieť uzavrieť dohody.

A v rámci Macronovho tábora – kto má väčší potenciál zaujať verejnosť: Gabriel Attal alebo Édouard Philippe?

Édouard Philippe je teoreticky kandidát s najväčšou šancou vyhrať prezidentské voľby, ale momentálne je v zlej fáze. Je síce veľmi populárny, ale jeho popularita postupne klesá. Preto je ťažké vedieť, či bude mať reálnu šancu proti extrémnej pravici. Gabriel Attal je talentovaná osobnosť, ktorá by mohla okolo svojej kandidatúry zjednotiť ľudí a určite má schopnosti zastávať funkciu prezidenta a viesť efektívnu kampaň. Je veľmi ťažké predpovedať, kto bude mať najväčšie šance, obzvlášť keď sa neskôr môžu objaviť ďalšie mená.

foto: súkromný archív Paula Chama

Francúzsko dnes polarizuje silná krajinná pravica aj radikálna ľavica. Čím si vysvetľujete ich rastúci vplyv a popularitu?

V čase krízy, najmä inflácie, ktorá zasahuje Francúzov, má nespokojnosť prirodzenú tendenciu rásť. Extrémistické strany sa dokážu prezentovať ako blízke “obyčajným ľuďom”, používajúc jednoduchý jazyk a tváriac sa, že sú ochranou pred elitami, ktoré vraj za krízu môžu. Tento typ prejavu zvádza časť voličov. Extrémistické strany si tiež získavajú svojich voličov tým, že sa chytajú mediálne silných tém, ako je bezpečnosť alebo vojna v Gaze.

Mladí Francúzi čoraz viac podporujú Jordana Bardellu a Jeana-Luca Mélenchona – dvoch politikov, ktorí sú často označovaní za extrémistov na opačných koncoch spektra. Prečo podľa vás mladí inklinujú práve k nim?

Túto podporu možno vysvetliť niekoľkými faktormi. Po prvé, tieto strany majú veľmi silnú prítomnosť na sociálnych sieťach. Aj keď stredové strany v tomto napredujú, radikálne strany (najmä LFI a RN) majú stále veľký náskok. Dokážu tiež osloviť mladých jednoduchšími myšlienkami (zatiaľ čo mierne strany sa často vyjadrujú príliš nejasne). Mladí ľudia tiež prirodzene odmietajú politický systém, ktorý ich podľa nich priveľmi odsúva na okraj, čo posilňuje extrémy.

Je Gabriel Attal mladšou kópiou Emmanuela Macrona?

Gabriel Attal má názory, ktoré sú v súlade s hodnotami, aké Macron stelesňoval v roku 2017. Možno sa chce viac postaviť do pozície politického dediča hodnôt macronizmu (ekonomický liberalizmus, progresivizmus…), zároveň však prináša vlastnú metódu a nové nápady.

Ktorá politická strana má v súčasnosti najväčšie zastúpenie mladých poslancov v Národnom zhromaždení?

Mladí politici sa najviac objavujú v radoch La France Insoumise a Národného zhromaždenia. Tieto strany nedávno získali veľa mandátov, čo umožnilo objavenie sa mladších tvárí. Aj La Republique En Marche (Macronova strana) mala v roku 2017 veľa mladých poslancov.

Aké posolstvo by ste na záver poslali francúzskym a slovenským študentom, ktorí sledujú politiku a spoločenské dianie s obavami aj nádejou?

Odkaz, ktorý by som chcel odovzdať, je: angažujte sa. Súčasné obdobie je náročné a my ako mladí musíme mať hlas, ktorý bude čo najviac počuť, tým, že budeme zastávať čo najdôležitejšie pozície v politických stranách a inštitúciách. Náš názor sa stále berie príliš málo do úvahy. Všetci by sme sa mali zapojiť, aby sme to zmenili.

Titulná fotografia: súkromný archív Paula Chama

Zdieľajte článok