Dve študentky žurnalistiky z rôznych kútov Slovenska spojili sily, aby spolužiakom priblížili svet médií bez zbytočných ilúzií. Druhý ročník festivalu Bez komentára ponúka priestor na diskusiu, praktické skúsenosti aj reflexiu slobody v čase, keď jej význam v spoločnosti čoraz intenzívnejšie rezonuje.
Ema Jedličková a Marianna (ďalej Majka) Hanobíková sú študentkami II. roč. Mgr. stupňa štúdia na Katedre žurnalistiky a nových médií FF UKF v Nitre. Dve študentky, každá z iného kúta Slovenska, jedna z Prešova, druhá z Brezna, sa stretli v Nitre, „stred a východ na západe,“ ako samy poznamenali. Majka je študentkou, ktorej grom jej voľného času je čítanie kníh, no rada si pozrie aj dobrý film či seriál alebo si pustí hudbu. „Som veľká milovníčka skupiny The Beatles, tým sa rada pýšim,“ vravela v našom rozhovore. Ema vo svojom voľnom čase vyhľadáva literatúru a pokoj, „duševný pokoj,“ zdôrazňuje. Vo svojom portfóliu sa môžu pochváliť aj vlastnou sériou literárneho podcastu Ringišpír. „Podcast sa venuje čisto literatúre, najmä rozhovorom s literárnymi osobnosťami na Slovensku, ale snažíme sa ‘kecať’ aj medzi nami o nejakých kuriozitách, čo sa deje v literárnom svete, čo nás zaujíma,“ približuje podcast Ema.
Druhý ročník prináša viac zodpovednosti, ale aj viac skúseností
Tento rok organizujú už druhý ročník festivalu Bez komentára, ktorého sprievodný program je zložený z workshopu či diskusií. Na otázku, čo ich viedlo k tomu, aby podujatie pre študentov zorganizovali, odpovedala Majka:
„Chceli sme vytvoriť priestor, kde by sa mohli študenti stretávať s praxou, hlavne s ľuďmi z praxe, a skutočne nahliadnuť do novinárskeho sveta.“ Organizovanie rôznych akcií so sebou prináša aj isté ťažkosti a výzvy, s ktorými sa museli vysporiadať aj Ema s Majkou, či už tento rok, alebo ten minulý. „Minulý rok bol úplne iný ako tento, nie len v rámci organizácie samotného festivalu, ale aj čo sa týka našich súkromných životov. Jednoducho, skĺbiť určité veci je tento rok oveľa náročnejšie. Predošlý rok sme možno mali v sebe takú tú začiatočnícku eufóriu, že nech to dopadne akokoľvek, chceme to skúsiť. Zatiaľ čo tento rok pociťujeme väčšiu zodpovednosť, aby podujatie dosiahlo opätovne dostatočnú úroveň a študentom odovzdalo niečo zmysluplné,“ vraví Ema.
Majka konštatuje, že minulý rok mali na prípravu oveľa menej času, keďže sa do organizovania pustili dva mesiace pred samotným festivalom, zatiaľ čo tento rok venujú príprave na podujatie venujú dvakrát viac času. „To bremeno je ťažšie, väčšie, ale je pravda, že oproti minulému roku máme oveľa viac času na premýšľanie. A teraz, aj týždeň pred udalosťou pociťujem, že už 90% vecí máme hotových, hoci sa vždy nájdu maličkosti, ktoré sa ešte dajú vylepšiť,“ dodáva Ema.
Foto: Marián Mancír
Moderovanie ako skúsenosť pre študentov
Už vlani organizátorky dali priestor spolužiakom z mladších ročníkov podieľať sa na festivale aj vo forme moderovania a vedenia diskusie. Tento rok sa pre podobný krok rozhodli opäť, oslovili mladších kolegov a tým im chceli dať priestor vyskúšať si byť v centre diania samotnej diskusie. Majka približuje ich zámer slovami: „Pozývame študentov do moderovania, aby si to vyskúšali. Myslím si, že na pôde katedry je na to najlepší priestor. Študenti si to môžu vyskúšať v domácom prostredí a tým pádom sa nie je čoho báť. Zapojením sa môžu objaviť to, čo ich zo žurnalistiky baví.“
Bez komentára? Práve naopak – potreba hovoriť o slobode
Dvojdňový festival má názov Bez komentára. Prečo zvolili organizátorky práve takýto názov? „Toto vravia dosť často aj politici novinárom. Len im takto odvrknú, že ‘bez komentára’, takže sme sa rozhodli pre tento názov. Ema potom doplnila, že my komentovať chceme, lebo my chceme búrať to, čo tu za posledné roky vsádzajú do spoločnosti politici, že sa nechcú vyjadrovať. Tak my sa vyjadrovať chceme a chceme komentovať, objavovať a pýtať sa,“ vysvetľuje názov podujatia Majka.
Festival tento rok vystupuje pod témou Sloboda, či už sloboda ako taká, alebo sloboda v médiách. Podľa Majky je sloboda potrebná, pretože bez nej nie je demokracia a práca novinárov je bez demokracie zbytočná, pretože by tvorili len obsah, ktorý im niekto prikáže. A práve preto si myslí, že v tomto je tá sloboda veľmi dôležitá. Či ich k názvu podujatia viedli aj aktuálne udalosti odohrávajúce sa na Slovensku alebo vo svete, odpovedala Ema:
„Určite, od toho sme sa odrazili. Ja som to vždy vnímala tak, že novinári slobodu strážia, najmä v súčasnom ponímaní žurnalistiky, nadarmo sa nehovorí, že sme tí strážni psi. Dnes je žurnalistika tak široká, že si každý v nej môže nájsť to svoje, ale gro je hlavne ten fakt, ktorý nesmieme prekrúcať. K tomu ale potrebujeme slobodné médiá, ktorých činnosť nie je obmedzovaná sebeckými, konkrétne politickými cieľmi. V poslednej dobe mám ale pocit, že sloboda absentuje v celom svete, nielen u nás na domácej pôde. Je to až taký ťaživý pocit, že čo sa ide diať ďalej a kde až tú hranicu slobody dotiahneme.“ „A či ju nestrácame,“ dodáva Majka.
Workshop, diskusie a výzvy súčasnej žurnalistiky
Festival pre svojich účastníkov ponúka bohatý program. Už pred zverejnením presného programu sa dala do obehu fotosúťaž, do ktorej mohli študenti posielať fotografie, taktiež na tému Sloboda. Ako vyzdvihujú organizátorky, boli milo prekvapené z toho, koľko fotografií im do súťaže prišlo. S úsmevom konštatovali, že bude z čoho vyberať. V nadväznosti na fotosúťaž bude súčasťou hlavného programu aj workshop o fotografii. Ten bude viesť fotograf z portálu aktuality.sk David Ištok. „Tento rok sme sa snažili zamerať na samotnú fotožurnalistiku, ktorej sme venovali priestor na workshope. Obsah workshopu je pre nás asi najnosnejšia časť programu,“ vraví Ema.
Mobil ako základná výbava moderného novinára
David Ištok je podľa Emy známe, zvučné meno a je renomovaný vo svojom obore. Ako organizátorky chceli sprostredkovať študentom kontakt s niekým, kto bude poznatky o fotografii vedieť odovzdať. A práve preto si na vedenie workshopu zvolili Davida Ištoka. Sprievodným logom fotosúťaže bolo „stačí ti len mobilný telefón.“ Prečo je to podľa Majky tak? „Novinári by už v dnešnej dobe mali byť multimediálni, zruční vo všetkom, preto si myslím, že mobil je to prvé, čo vytiahneš, keď sa niečo deje. Vďaka nemu dokážeš už dnes spraviť dobrú fotografiu.“ Ema dodáva, že v súčasnosti, keď ide človek do novinárskej praxe, do redakcie, tak musí ovládať všetko – video, fotografiu, text, ale už aj prácu s umelou inteligenciou. A workshop o fotografii považuje za taký spôsob, ktorý môže dať účastníkom základy do ich budúcej práce v akomkoľvek médiu.
Okrem workshopu sa môžu študenti tešiť aj na diskusie na témy ako Menšinová žurnalistika či Zahraničné redakcie dnes. Čo si pod názvom menšinová žurnalistika predstaviť? „Menšinová žurnalistika je žurnalistika, ktorá sa venuje akýmkoľvek menšinovým témam, či už sú to národnostné menšiny, sexuálne, náboženské. My sme sa rozhodli zamerať práve na tie národnostné a na tie najväčšie. Takže rómska a maďarská menšina, pretože aj ony nastavujú zrkadlo myšlienke slobody,“ vysvetľuje Ema. Organizátorky, uvedomujúc si rozsah tém, oslovili skúsených odborníkov, ktorí študentom priblížia problematiku spomínaných menšín, ako Pavla Lacka z Romano fórum, Zoltána Szalaya z Napunk a Petra Ivaniča zo Sveta medzi riadkami. Ema tvrdí, že cieľom diskusie je ukázať študentom možnosti venovať sa témam, ktoré nie sú často v centre pozornosti a považujú sa za okraj žurnalistiky.
Foto: Marián Mancír
Prečo sú dôležité zahraničné redakcie
V poradí druhá diskusia na festivale sa bude venovať zahraničným redakciám v súčasnosti. Dnes je veľmi dôležité otvárať témy, ktoré sa netýkajú len nášho okolia. Prečo si zvolili práve spomínaný blok diskusie, vysvetľuje Ema: „Prečo? Lebo nerozumieme súvislostiam. Nerozumieme, že to, čo sa deje tam vonku, nás priamo ovplyvňuje dnu. Nerozumieme tomu, že ak chceme porozumieť domácemu dianiu, musíme mať prehľad o tom svetovom, čo je samozrejme náročné pri dnešnom rýchlom tempe žitia a globálnej politike.“ „A aj tam je skrytá sloboda. Potrebujeme mať prístup k informáciám zo zahraničia. Musíme mať informácie založené na faktoch a pravdivosti,“ doplňuje Majka.
Pri pokrývaní globálnych tém sa mnohí mladí a začínajúci novinári stretávajú aj s potencionálnymi výzvami, s ktorými bojujú. Majka hovorí, že v súčasnosti má práve dezinfoscéna veľkú moc. A aj to môže byť jedna z výziev, s ktorými sa mladí stretávajú. Pretože často sa vďaka dezinformáciám strácajú v samotných informáciách. „Musíme byť veľmi obozretní pri celkovom vyhľadávaní a spracovávaní informácií. Nesmieme upadnúť do toho, že budeme pracovať len s jedným zdrojom a neskontrolujeme si ho,“ zdôrazňuje. Ema hovorí o výzve, v ktorej sú mladí novinári zahltení kvantom informácií. V nich je ťažšie vytvárať si vlastné názory aj napriek objektivite a neutralite novinárskeho povolania.
Za hranicou komfortu: skúsenosť, ktorá formuje novinára
Festival bude bohatý aj na program, aj na mená, ktoré prinesie. Taktiež na skúsenosti, informácie a veľa poznatkov, ktoré môžu študenti získať. Veľa môže odovzdať nie len účastníkom, ale aj prednášajúcim. A už teraz prináša cenné lekcie aj organizátorkám, napríklad v podobe nutnosti opustiť svoju komfortnú zónu, v ktorej nerady telefonujú.
„Minulý rok sme všetko riešili emailom a tento rok chce každý telefonovať. A hoci ja tiež rozdávam moje telefónne číslo kade-tade, je mi jednoduchšie, keď zavolá niekto mne ako ja jemu. Taký je už raz život hanblivého človeka,“ konštatuje Ema s úsmevom. Dodáva, že podľa nej si mnohí neuvedomujú skutočnosť, že keď sa rozhodnú ísť študovať žurnalistiku, budú musieť prichádzať do priamej komunikácie s cudzími ľuďmi. Nie je zástancom názoru, že novinárčinu musia robiť len extroverti, práve naopak. Podľa nej dokážu byť v tomto povolaní dobrí aj introverti. Vraví, že: „každý musí prekonať seba samého, aby sa odvážil niekomu zavolať, vykomunikovať si veci, priamo, stručne, jasne.“ „A byť niekedy zdravo neodbytný a bojovať za to, čo chce,“ dopĺňa ju Majka.
A čo chcú Ema a Majka, aby si účastníci festivalu odniesli?
„Chceme, aby si študenti z festivalu odniesli poznatky a motiváciu. Nech vidia, že sa na Slovensku dá robiť poctivá novinárčina. Chceme im ukázať, že sa už počas štúdia vedia stretnúť s ľuďmi z praxe, vytvoriť si nové kontakty a naučiť sa plávať v neznámych vodách. Zároveň chceme, aby si odniesli aj vedomie, že novinári a novinárska obec nie sú hyeny, ale normálni ľudia, s ktorými sa dá komunikovať a nadviazať priateľstvá alebo aspoň kolegiálnosť.“
Titulná fotografia: Marián Mancír
