How to Loose Friends and Alienate People, komédia, VB 2008, réžia: Robert B. Weide, scenár: Toby Young, Peter Straughan, hrajú: Simon Pegg, Kirsten Dunst, Jeff Bridges, Gillian Anderson, Danny Huston, Max Minghella a ďalší.
Ako ste sa určite dovtípili, témou tohto článku nebude (ne)užitočný návod, ktorý by človeku zabezpečil (ne)želanú osamelosť, ale anglická komédia Roberta B. Weida o chlapíkovi, ktorému sa také niečo takmer podarilo.
Priznajme si, ísť do kina na nejakú komédiu, je vždy risk. Nikdy neviete, či dané „dielo“ nebude len verziou toho, čo ste videli už asi miliónkrát. Väčšinou totiž je. Nechcem tvrdiť, že v tomto prípade ide o úplnú výnimku, teda, že v tomto filme sa nevyskytli žiadne klišé, ale v tomto prípade sa to celkom dalo zniesť. Čo je pozitívne, vo filme sa okrem klišé objavila aj pekná hlavná myšlienka, ako stvorená na povzbudenie pochybnosťami a neistotou zmietaného vysokoškoláka – nevzdávať sa snov mladosti, pretože tie dávajú životu zmysel. A povzbudivé je taktiež to, že niekto iný môže mať na konte ešte väčšie trapasy ako my.
Sidney Young, ktorého výborne stvárnil pomerne neznámy Simon Pegg (veľmi mi pripomína nášho Ľuboša Kostelného), je novinárom v Anglicku. Vo svojom bulvárnom plátku zosmiešňuje celebrity. V jednom čísle si dokonca dovolí robiť si posmech zo šéfredaktora amerických polobulvárnych novín Sharps. Ten ho, na jeho prekvapenie, nezažaluje, ale mu ponúkne prácu. Sidney plný nadšenia odíde do New Yorku, kde ale nič nie je tak, ako si predstavoval. Namiesto pôvodne plánovaných satirických článkov sa od neho očakáva, že bude písať ódy na každého, na koho mu prikáže slávna PR agentka Eleanor Johnson (G. Anderson), šéfredaktor v podaní Jeffa Bridgesa mu zväzuje ruky, hoci mal kedysi podobné ideály ako on, a jeho šéf Maddox (D. Huston) je vždy zaneprázdnený „lezením niekomu do zadku“. V redakcii ho majú za úplného idiota (nikomu sa nemožno čudovať, že nerozumie jeho zvláštnemu humoru) a jediný, s kým sa ako-tak po sérií nedorozumení spriatelí, je kolegyňa Alison (K. Dunst). „Sekať dobrotu“ začne až vtedy, keď sa zaľúbi do očarujúcej, ale hlúpej hereckej hviezdičky Sophii Maes (M. Fox), nakoniec však zistí, že preňho nie je tá pravá.
Aj na komédií však môže byť niečo smutné. Napríklad to, že nie je dosť vtipná. Po mimoriadne zábavnom úvode tvorcovia „skĺzli“ do romantickej komédie s občasnými prvkami rodinnej drámy. Pri scénach, ktoré mali byť smiešne, sa im občas podarilo prekročiť hranice medzi vtipnosťou a trápnosťou, ale pokiaľ sa nad tým človek príliš nezamýšľa, môže sa celkom pobaviť. Oceňujem však to, že divák sa pri rýchlom strihu a dĺžke stodesať minút viac-menej nemá kedy nudiť. Dobrý je aj výber hudby (D. Arnold), ktorá vystihuje atmosféru jednotlivých scén.
Po prečítaní tohto článku už pravdepodobne viete, ako sa to skončí. Ak si ale náhodou nie ste istí, pokojne si to choďte overiť do kina.
autorka článku: Hana Justová