Rozhovor s prezidentom Ivanom Gašparovičom počas jeho návštevy Nitry
Študenti našej univerzity, ako aj ostatných nitrianskych škôl, mali koncom februára možnosť zúčastniť sa besedy s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. Divadlo Andreja Bagara, kde sa beseda konala, bolo zaplnené do posledného miesta, pretože mnohí návštevníci chceli počuť odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú, čo bolo aj naším cieľom. I napriek nabitému programu si pán prezident našiel čas na rozhovor pre čitateľov Občasu nečasu.
Počas besedy padla zo strany študentov otázka aj ohľadom akreditácie vysokých škôl. Aký je váš názor na tento proces? Väčšinou počúvame najmä negatívne ohlasy. Má to podľa vás aj pozitívny význam?
Ak chceme skvalitniť naše vysoké školy, ak chceme, aby ozaj z nich vychádzali absolventi, ktorí sa môžu v živote uplatniť bez akýchkoľvek problémov nielen na Slovensku, ale v celej Únii, tak musíme niečo urobiť. Na Slovensku, podľa mňa, začína rásť veľký počet vysokých škôl bez toho, aby mali vyhodnotené dopady na možnosti zamestnania absolventov u nás alebo v zahraničí. S tým súvisia aj veľké problémy s pedagógmi, a s tým, že vysoké školy nedokážu mať garanta v pozícii profesora a to potom vyvoláva tlak na ministra a na prezidenta, aby menoval niekedy pedagógov do pozícií profesorov s určitými problémami. A toto neskvalitní vysoké školy. Takže ja vítam tento projekt. Samozrejme, ukáže čas či je dobrý. Aj rozdelenie týchto vysokých škôl do kategórií má určitý význam. Musí to byť však veľmi pozorne aj citlivo urobené, aby na to nedoplatili študenti.
Prečo akreditácia študijného odboru stojí a padá iba v závislosti od jediného človeka s profesorským titulom? Myslíte si, že by sa dala nejako upevniť táto pozícia akreditácie?
To je svetový projekt, nie niečo, čo sa deje na Slovensku. Platí to v celej Európskej Únii. Stačí, ak si zoberiete do úvahy vyhodnotenie 500 najlepších vysokých škôl. Samozrejme, že tie kritériá sú všelijaké a že s nimi nemusíme súhlasiť, ale predsa len ani jedna slovenská vysoká škola nebola medzi 500 najlepšími školami a boli tam aj maďarské, české, aj poľské školy, takže ten signál z našej strany pre hodnotiteľov z Európy a zo sveta asi nie je ten najlepší.
Vedeli by ste si zaspomínať na vaše študentské časy a porovnať, ako vnímate teraz vysokoškolské štúdium a ako ste ho vnímali, keď ste pôsobili na vysokej škole?
Vedel by som, určite. Aj preto, že som potom skoro 27 rokov učil na vysokej škole, kým som išiel do politiky. Zdá sa mi, že v súčasnosti, keď to tak nazvem, chýba určitý vzťah ku kolektívu. Študenti sa stávajú viac samostatní. Nechcem tým však vôbec povedať, že egoisti, ale, keď som bol ja študent, tak sme každý týždeň s profesormi, učiteľmi hrali futbal, chodili sme na zábavy, mali sme debatné krúžky k niektorým problémom, mali sme ročníkových učiteľov, skupinových učiteľov. Tým nechcem povedať, že to tak treba robiť aj dnes, aby študenta učiteľ držal za rúčku, ale bolo to také bezprostredné a sami sme hľadali možnosti, kde sa stretnúť, trebárs aj mimo školy a hovoriť o všetkom, čo v živote človeka a študenta stretne. A dnes je ten individualizmus, myslím si, nie celkom zdravý, pretože každý hľadí sám na seba, ako pomôcť sebe, ako si pripraviť pre seba pôdu, takže tá solidarita, o ktorej som aj tu na besede hovoril, nám trošku zo života vypadla. To sa týka aj vzťahu učiteľ – študent, študent – študent a učiteľ s ostatnými učiteľmi. Proste, nie je tam. Vypadol mi z toho taký priateľský, spoločenský vzťah, ktorý predtým na školách existoval.
V čom si myslíte, že to tkvie?
Aj v situácii, ktorá je v súčasnosti. Každý sa chce postarať o seba ekonomicky. Každý mladý človek má predstavu, že raz bude mať rodinu, tak robí všetko pre to, aby dokázal zabezpečiť svoju rodinu, aby zabezpečil aj svoj existenčný rast. Takže to je, povedal by som, výplod reality.
Môžeme to teda chápať tak, že by ste sa teraz už nechceli vrátiť do školských lavíc?
Ó, to nie. Nikdy mi nebolo lepšie ako študentovi (smiech). Niekto hovorí, že už by sa nevrátil, ale ja by som sa vrátil. Možno, ak by boli vynechané skúšky(opäť smiech).
A čo by ste študovali? Opäť právo, alebo máte nejakú tajnú túžbu, že by ste vyskúšali niečo iné?
Už asi by som to nevedel zmeniť, asi by som ostal v tom, v čom som bol.
autori článku: Veronika Veverková, Zuzana Staníková
zdroj fotografie: Kancelária prezidenta SR
