Ak aj vy patríte k prívržencom slovenského undergroundu a v posledný februárový deň ste sa nachádzali v Nitre, možno sme na/do seba narazili uprostred poga v Novej Pekárni. Poriadne peklo tam v rámci koncertnej šnúry Biele noci rozpútala punková legenda menom HT.
Pokiaľ vám tieto dve písmenká nič nevravia, možno si na kapelu spomeniete podľa pôvodného názvu Hotentoten. A ak stále nič, dovoľte mi túto žilinskú zostavu trochu predstaviť. Kapela oficiálne vznikla v roku 1990, aj keď jej začiatky siahajú ešte do rokov osemdesiatych. Predstavila sa demáčmi Smetný kôš a Obete systému. Po troch rokoch skrátila svoj názov na HT a v roku 1997 vyšiel prvý oficiálny album Predstieranie šťastia. Jeho úspech spôsobil, že ešte v tom istom roku vyšla tiež doska Hotentot’n’roll, na ktorej sa objavili aj úplne nové skladby. V nasledujúcom roku kapela nahrala živý unplugged koncert, po ktorom sa však na štyri roky odmlčala a na scénu sa vrátila až v decembri 2002. HT-čko sa vtedy úplne znenazdania objavilo na pódiu v žilinskom Guru klube a podľa slov speváka Sveťa Vladařa išlo iba o mierne nostalgický nápad odohrať spomienkový koncert. Obrovský úspech však zapríčinil, že zostava naplánovala na nasledujúci rok ďalšie vystúpenia a sláva z časov minulých sa pomaly začala vracať. Približne po roku kapela vydala tak trochu kontroverzný album Plan B, ktorý nebol veľmi pochuti nielen punkovej časti publika, ale celkovo väčšine fanúšikov, hoci bol hudobne veľmi dobre prepracovaný. V roku 2007 vyšla zatiaľ posledná doska Absinth, po ktorej sa kapela začala viac venovať koncertovaniu. V súčasnosti pracuje na svojom najnovšom počine Biele noci. „Nový album bude vlastne dvoj-CD, kde na prvom disku budú úplne nové piesne, ktoré sme nahrávali koncom minulého roka. A na druhom disku, keďže tento rok oslavujeme dvadsať rokov od založenia HT, bude taký prierez zmastrovanými demonahrávkami z rokov 1989-1994. Toto všetko sa práve dokončuje, rediguje, pripravuje sa booklet, atď. Neviem presne odhadnúť deň, kedy to bude vonku, ale myslím si, že niekedy uprostred apríla. Každopádne, je sa na čo tešiť,” prezradil spevák Sveťo. A keďže supervízorom pri masteringu a mixáži je líder Čechomoru Karel Holas, spýtali sme sa tiež na to, či sa folklórny rukopis jeho domovskej kapely prejaví aj na novom albume HT-čka. „Je jedným z hostí na novej doske, máme tam duet v piesni „Ešte stále žijem…”. Spolupráca s ním bola naozaj inšpirujúca. Je to človek hudobne rozhľadený, ale hlavne slobodný, takže si nemyslím, že by to ťahal iným smerom, akým sme to vytýčili my. Bola to skôr škola pre nás, takže výsledok už musia posúdiť fanúškovia…”
Pri tejto príležitosti chalani momentálne brázdia kúty Slovenska, predstavujú nové, pripomínajú staré i najstaršie skladby. Ich fialové plagáty k Biele noci tour, ktoré trvá od 13. februára až do 21. mája, ste si mohli všimnúť po celej Nitre. Vnímajú členovia fakt, že vďaka tejto masívnej kampani sa dostávajú do povedomia oveľa širšej verejnosti? „Áno, všimol som si to. Ešte prednedávnom som si v pokoji vychutnal cigaretku na autobusovej zastávke. Tým, že sú dnes na každej rozmiestnené svietiace plagáty s našimi podobizňami, je mi príjemnejšie rýchlo sa stratiť, než to niekomu dôjde a začne sa pochechtávať…,” priznal Sveťo. „Ale osobne by som to zas až tak s tou masívnou kampaňou nepreháňal, aj keď na druhej strane, čo je na tom choré dostať sa do povedomia širšej vrstvy ľudí? Vydávame nové CD „BIELE NOCI”, tak nech sa o tom svet dozvie, nie?”
Pri našom rozhovore padla aj otázka na ich nový imidž, ktorý sa v poslednej dobe mierne zmenil. Sveťo ozrejmil: „Nemyslím si, že by sme sa nejako výrazne zaoberali tým, čo máme práve na sebe. Je pravda, že keď sme išli fotiť cover materiál k novému CD & promo kampani, bolo nutné sa zhodnúť na tom, ako z toho plagátu chceme pôsobiť. To, že to dopadlo, ako to dopadlo, je zároveň návrh štylistov a zároveň naša voľba. Podstatné na tom bolo to, že sme chceli pôsobiť jednotne. Celkovo si myslím, že bol najvyšší čas posunúť vizuál zase trochu inam.”
Do Nitry HT-čko zavítalo 28. februára a my sme boli pri tom. Krátko po ôsmej hodine večer sa klub začal zapĺňať viac i menej ortodoxnými punkáčmi rôzneho veku a pohlavia. Po krátkom ladení odštartovala svoje vystúpenie na zahriatie publika mladá nitrianska punk-rocková zostava Conspiracy Failed. Napriek tomu, že je známa iba malému okruhu fanúšikov, svojimi skladbami s anglickými textami prekvapivo rozhýbala klub. Nenašiel sa nikto, kto by si aspoň nepodupkával nohou do rytmu. Nitranov po približne tridsiatich minútach vystriedala dobre známa punková trojica Vandali, ktorá robí kapele HT garde počas celého turné. Spevák Pišta Vandal tradične pred každou piesňou vyrozprával príbeh, vzťahujúci sa k jej vzniku, publikum sa skvele bavilo a tesne pod pódiom sa na rock’n’rollové melódie rozbehlo aj menšie pogo. Vandali splnili svoju úlohu dokonale, hrali asi 45 minút, počas ktorých pripravili divákov na vrcholové vystúpenie večera. Bohužiaľ, na výkone oboch predkapiel sa podpísalo zlé nazvučenie.
Hlavná hviezda večera nechala na seba čakať trochu dlhšie, a tak nás dosť, ale milo, prekvapilo, keď sa po úvodných tónoch, ktoré sme považovali iba za ladenie, klubom ozvalo Sveťove: „Cukrová bábika…” V zlomku sekundy sa parket zaplnil spievajúcimi fanúšikmi. Po prvom songu sa spevák zvítal s návštevníkmi a šou, na ktorú sme netrpezlivo čakali, mohla začať. Skupina hrala od samého začiatku naplno a keď zazneli prvé basové party songu „Odkopnutý”, ľudia pod pódiom šaleli. Nasledoval hymnický „Anjel”, ktorý vystriedala novinka s názvom „Manna”. Okrem nej playlist obsahoval aj iné skladby z pripravovaného albumu, napríklad „Polnoc” či „Mea culpa”, ktoré perfektne zapadli do kontextu vystúpenia a vôbec nezaostávali za rokmi osvedčenými hitmi. Popri týchto skladbách odzneli aj prvotiny zo začiatku fungovania, ako „Smetný kôš”, a my sme tak sčasti mohli ochutnať kontrastný repertoár pripravovaného albumu.
Vďaka vynikajúcej atmosfére, ktorú skvelou hrou na bicích vyburcoval aj bubeník Marcel Randa, sme si ani neuvedomili, že koncert sa prehupol do druhej časti, v ktorej odzneli najznámejšie skladby. Romantické „Mosty” publikum spievalo do vykričania hlasiviek a počas songov „Stena” či „Pravá tvár” vletel do kotla, ktorý vrel pod pódiom, aspoň na okamih každý. Počas niektorých skladieb sa rozpútala aj rock’n’rollová tanečná horúčka, kedy si páriky v dave mohli skočiť vo dvojiciach. Kapela komunikovala aj s publikom, bolo vidieť, že aj po dvadsiatich rokoch ju koncertovanie stále baví. Najväčšiu šou na pódiu predvádzal basák Cybo (Michal Ciba), Sveťo sa so spievajúcimi fanúšikmi podelil o mikrofón a jednu fanynku dokonca vytiahol spievať priamo na pódium. Už od prvej skladby bolo počuť značný progres v zvukovom prevedení v porovnaní s predošlými interpretmi. To prispelo k tomu, že gitara dokázala v skladbe „Holubica” plnohodnotne nahradiť sláčikové nástroje použité na nahrávke. Publiku až naskakovali zimomriavky a odvďačilo sa zborovým odspievaním celého songu, po ktorom sa štvorica rozlúčila a odišla. Rozbesnení fanúšikovia sa napriek únave nevedeli zmieriť s tým, že tento fantastický zážitok má skončiť, preto vytrvalým skandovaním privolali kapelu späť. Prídavok v podobe štyroch skladieb bol fantastickým finále celého večera a dôkazom maximálne vygradovanej atmosféry bolo aj sólovanie za hlavou, ktoré gitarista Brian Baják predviedol na konci „Špliechajúcej garniže”. Skupina vo svojom nadupanom programe odohrala 24 skladieb, po ktorých za neutíchajúceho aplauzu definitívne opustila pódium a rozbehnutí fanúšikovia sa museli upokojiť až pri kolísavých tónoch valčíka. Keď sme sa spýtali na dojmy z nitrianskeho vystúpenia a aj celkovo zo zatiaľ odohraných koncertov Biele noci tour, Sveťo odpovedal: „Turné zatiaľ prebieha podľa očakávania. Sme radi, že aj po tých dvadsiatich rokoch na nás chodia stále nové a nové tváre. To, že sme schopní oslovovať aj novú generáciu, je pre každého tvoriaceho tvora asi tou najväčšou satisfakciou. A každý koncert je v niečom iný, ťažko hodnotiť, ktorý je lepší . V Nitre sme sa vždy cítili dobre, tak dúfam, že tomu tak bude aj naďalej.”
HT v Nitre ukázalo svoju „Pravú tvár” a vykričalo publiku „Všetky pravdy sveta”. Každý „Hotentoten” bol ich vystúpením ako „Odkopnutý” o „Stenu” a každá „Bábika” v dave revala „To je ono!”. Boli sme ako „Deti zla”, ktoré chcú „Ničiť, kradnúť, rabovať”, páliť všetky „Mosty” a pýtajú sa „Kto som ja”, iba Sveťo nad nami stál ako strážny „Anjel”. Nová pekáreň zažila akúsi „Nežnú revolúciu” a tú upokojila až „Holubica” mieru, ktorá pred „Polnocou” preletela klubom a zoslala nám „Mannu”. A môžete si hovoriť „Nikdy viac”, ale my sa už tešíme nabudúce. Veď ako povedal Sveťo: „STAY HOTENTOT OR DIEEEEEEE!”
autorka článku a fotografií: Dominika Babulicová
