Začiatok semestra, čas súri, čoskoro začína prednáška a vy sa ešte stále „prplete” s kódom na skrinke v knižnici. Zažila som to aj ja. Jeden z mojich „spolutrpiteľov” poznamenal: „Fakt by ma zaujímalo, kto vymyslel tento systém.” S odstupom času a po rozhovore s jej riaditeľkou knižnice Anežkou Strihovou som však pochopila, že veľkú časť zodpovednosti nesú aj študenti.
„Na výbere vhodného druhu skriniek sa podieľali viacerí a medzi nimi, samozrejme, aj ja,” prezradila A. Strihová. Jednoznačnú spokojnosť s vybraným typom však neprejavila. Jedným z problémov je ich malý úložný priestor. Pôvodne mali byť širšie a rozdelené na dve časti a v jednej z nich mali byť poličky. Hlavným kritériom pri voľbe bolo, aby sa nezamykali na kľúčik. „Na Javorovej ulici sme s týmto systémom nemali dobré skúsenosti. Študenti kľúče postrácali alebo ich jednoducho zabudli vrátiť. Problém sme museli riešiť kompletnou výmenou zámky, čo bolo veľmi nákladné,” poznamenala.
Ďalšie ťažkosti pramenia z toho, že mnohí študenti zablokujú zámky a odídu bez toho, aby požiadali o pomoc kompetentných ľudí. Zakódované skrinky sa v priebehu dňa niekoľkokrát otvárajú. Pred otvorením knižnice všetky skontrolujú a odblokujú. Zamestnankyne predajne vlastnia kľúče, ktoré celý problém vyriešia a pomoc ochotne poskytne aj vrátnička. Apropo, fáma, ktorá tvrdí, že poniektoré skrinky fungujú na jedinú číselnú kombináciu, je mylná. Kombináciu vlastnoručne zadala pani riaditeľka a na naše prekvapenie, „sezam” sa neotvoril.
Študenti sa sťažujú aj na nedostatok skriniek. Ako sme sa dozvedeli, šatňu nevyužívajú iba návštevníci knižnice, ale všetci, ktorí si potrebujú uschovať veci. Riaditeľka nám však povedala: „Sme si vedomí tohto nedostatku, v blízkej budúcnosti sa má dokončiť druhá etapa výstavby knižnice, ktorá by mala vyriešiť mnohé problémy.” Podľa našich informácií univerzitu čaká veľká „vlna modernizácie”, ktorá bude mať dopad aj na univerzitnú knižnicu, ktorej šatňa i študovňa sa budú zväčšovať.
Podľa informácií od kvestorky UKF Ing. Ľubice Ehrenholdovej je výstavba financovaná zo štátneho rozpočtu v celkovom investičnom náklade 5,2 mil. eur. Knižnicu tvoria dve budovy, jedna, zrekonštruovaná, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2008, a druhá, nová kruhová stavba, ktorá je v súčasnosti vo výstavbe. Obe budovy sú prepojené na úrovni prvého poschodia.
Knižnica bojuje aj s ďalším problémom. Má príliš nízku kapacitu a kvantum kníh musia uschovávať v skladoch, preto je objednávaná literatúra po vyplnení žiadanky k dispozícii do 24 hod. Znamená to robotu navyše pre personál. Modernizácia by mala vyriešiť aj tento problém. Sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na vybavenie a zariadenie. Podľa Ing. Ehrenholdovej sa v objekte knižnice plánujú aj študovne, zariadené tak, aby sa v prípade potreby dali variabilne využiť napr. na organizovanie seminárov a konferencií. Ak sa všetky plánované úpravy podaria, univerzita sa bude môcť pýšiť krásnou reprezentatívnou budovou. Uskutočnené zmeny budú v náš prospech, takže sa oplatí čakať.
Modernizácia iných knižníc
Ministerstvo kultúry SR predložilo vo februári zákon, ktorého cieľom je vybudovať a zmodernizovať viaceré sklady vedeckých knižníc, ako aj vytvorenie podmienok na kvalitné uchovávanie, ochranu a sprístupňovanie historických knižničných dokumentov, fondov a písomného dedičstva. Vybudovanie kvalitných depozitov je z dlhodobého hľadiska jednoduchšie a lacnejšie ako reštaurovanie poškodených dokumentov. Aj v Univerzitnej knižnici v Bratislave už nájdete digitalizované dokumenty (ich zoznam nájdete na webovej stránke knižnice), v iných prípadoch vám poskytnú mikrofilmy. Digitalizácia a mikrofilmy sú spôsobmi na to, aby sa k študijným účelom nemuseli sprístupňovať originály. Do plánu modernizácie sú zahrnuté okrem Slovenskej národnej knižnice v Martine (49 mil. eur) a UK v Bratislave (1,8 mil. eur) aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (3,2 mil. eur) a ŠVK v Košiciach (6,1 mil. eur) a plánuje sa aj výstavba novej budovy pre ŠVK v Prešove.
Rady pre študentov
S ohľadom na množstvo publikácii je na tom najlepšie SNK v Martine. Jej nevýhodou je, že je od Nitry vzdialená približne tri až štyri hodiny cesty, autobusové spojenie je však celkom dobré – dá sa ísť cez Zvolen a Banskú Bystricu alebo Žilinu. V UKB študent za celoročnú registráciu zaplatí 6 eur, v SNK 1,50 eur V oboch knižniciach je nevýhodné využívať kopírovacie stroje, pretože za skopírovanie jednej strany zaplatíte okolo 10 centov. Preto je lepšie zobrať si vlastný fotoaparát alebo mobil. Za odfotenie ľubovoľného počtu strán jednej publikácie zaplatíte v Martine len 30 centov, v Bratislave je to zdarma. Čo sa týka šatní a úschovy osobných vecí, skrinky sú v Martine vybavené digitálnym systémom. V šatni UKB funguje systém kľúčikov a žetónov. V prípade, že vás netlačia termíny, je vhodné využiť medziknižničnú výpožičku. Akákoľvek knižnica (aj mestská) si môže vypožičať publikáciu zo SNK v Martine, ako aj z univerzitných knižníc. Samozrejmosťou sú aj on-line katalógy.
autorky článku: Sabína Nagyová, Hana Justová
autor foto: Sabína Nagyová
