Budúce manželky a maminy medzi študentkami UKF

Štúdium na vysokej škole nám dáva poriadne zabrať. Prejsť skúškovým obdobím bez posttraumatického šoku sa podarí len málokomu. O ženách sa hovorí, že dokážu zvládnuť viac vecí naraz. A presne takéto ženy sme vyspovedali.

Dominika Nedeljaková študuje externe prvý ročník na politológii, popri tom aj pracuje. Na tom by nebolo nič zvláštne. Dominiku však už zopár mesiacov zdobí tehotenské bruško.

Ako sa dá zvládnuť štúdium, práca a onedlho aj nový prírastok do rodiny?

Teraz mám toho dosť. Bruško je už väčšie. Od pondelka do piatku som v práci, celú sobotu strávim v škole. Takisto mám na starosti celú domácnosť. Keď sa mi narodí bábätko, v práci skončím, no s bábätkom bude starostí až-až. Takže toho tiež nebude málo. Ale myslím si, že zvládnuť sa to dá.

Bolo bábätko plánované aj napriek tvojmu štúdiu?

Ako sa to vezme. Samozrejme sme dospelí ľudia a vieme ako to chodí. Ale nebolo to tak, že by sme sa rozhodli a povedali si: Tak teraz budeme mať bábätko! Jednoducho sme to nechali na náhodu. Vyšlo to a obaja sme sa potešili.

Pociťuješ nejaké výhody zo strany vyučujúcich?

Zatiaľ vôbec nie. Ale uvidíme, možno sa aj toho dočkám (smiech). Pomohlo by mi to, stres teraz bábätku neprospieva.

Budúca mamina nám prezradila, že to bude chlapec a bude sa volať Martinko. Meno dostane po svojom tatinovi, ktorý si to tak želal, a Dominika mu prianie s radosťou splnila.

Virgínia Vargová študuje žurnalistiku a v lete sa vydáva. Má len 21 rokov a už v tomto veku ju omrzelo jej dievčenské meno. Pre mnohých nepochopiteľné, pre ňu samotnú prirodzené.

Onedlho sa vydávaš. Nebojíš sa, že starostlivosť o domácnosť a manželské povinnosti zmaria tvoje novinárske plány?

Dúfam, že nie. Každý sa ma pýta, prečo sa chcem tak skoro vydávať. Lenže pre mňa to už nie je otázka, ale moje rozhodnutie. A na základe mojej kresťanskej viery som presvedčená, že je to tak správne. Určite to bude zo začiatku ťažké. Ale ako sa vraví: „Keď sa chce, všetko sa dá.”

Ako sa zmení tvoj život?

Tento semester ukončím ako slečna Vargová, no do tretieho ročníka vstupujem už ako pani Ďuriková. Predstavy a plány sú dokonalé, len či aj realita bude taká, to neviem (smiech). V každom prípade to už nebude o tom, že prídem domov, kde ma čaká mamička s chutným obedíkom. Starať sa už budem musieť o všetko sama. Keď si neumyjem tanier, zostane špinavý. Keď si manžel nehodí smradľavé ponožky do koša na špinavú bielizeň, zostanú tam, až kým ich nezodvihnem (smiech).

A čo domáce práce, nezaskočia ťa nepripravenú?

Tých sa nebojím. Domácu slepačiu polievku navarím, mäso vypražím, takže od hladu nezomrieme. A keby niečo, vifonka to istí. 🙂

So svadbou sa črtá aj možnosť otehotnieť…

Bábo zatiaľ neplánujeme. Najskôr chceme dokončiť školy (aj môj snúbenec ešte študuje) a potom, keď precestujeme celý svet, môžeme rozšíriť rod Ďurikových (smiech). Na druhej strane nechcem dlho čakať. Chcela by som byť krásna, mladá, vitálna mamička, ktorá chodí so svojimi deťmi pravidelne do plavárne, ktorá si to užíva spolu s nimi. Môj známy mi raz povedal: „Deti rýchlo odchovať, a potom si užívať druhé medové týždne až do konca života!”

Praktická rada na záver: Pre budúce nevesty sme zisťovali, aké kroky musia na UKF podniknúť pri zmene priezviska. „Treba priniesť sobášny list a nový občiansky preukaz. Vybavíme to na počkanie,” vysvetlila Helena Pagáčová, referentka študijného oddelenia.

autorka článku: Soňa Borovská
foto: súkromný archív Virgínie Vargovej

admin