Venujeme výberu potravín takú pozornosť, ako keď si kupujeme nové topánky či sveter? Sledujeme, z čoho sú jednotlivé výrobky zložené a uvedomujeme si, že pri potravinách nejde len o ich chuť, ale hlavne o naše zdravie? Týmto a ďalším otázkam sa venovali europoslanci na seminároch v rámci projektu Európsky parlament prichádza k vám.
Výber potravín je v dnešnom svete globalizácie pomerne náročný. Podrobne študovať informácie na obaloch, na to v obchodoch nie je čas. Niektorí z nás sa rozhodujú pre výrobky v pekných lesklých obaloch alebo do košíkov vkladajú tie s lákavými nápismi. Pre iných je rozhodujúcim faktorom cena a krajina pôvodu.
Európsky parlament (EP) sa problematike výberu a označovania potravín venuje už niekoľko rokov. V dňoch 25. – 27. októbra prišli europoslanci aj do Nitry, aby nám predstavili návrh nariadenia o označovaní potravín, vyzdvihli práva spotrebiteľov a ozrejmili nám, čo je potrebné vedieť a všímať si pri každodennom nakupovaní.
Informačná kancelária EP pripravila na pondelok fórum pre občanov, ktorí mohli diskutovať s europoslancami v kongresovom centre SPU, v utorok sa konal seminár pre odborníkov v hoteli Zlatý kľúčik a vyvrcholením projektu bola stredajšia tlačová konferencia. Prezentácia výsledkov a vyhodnotenie sa uskutoční v novembri 2010 v Bruseli.
Obaly potravín – hotová veda
Projekt Európsky parlament prichádza k vám otvorila v pondelok 25. októbra verejná diskusia, na ktorej za europoslancov vystúpili Anna Zábroská a Miroslav Mikolášik. Obaja sa venovali návrhu nariadenia o označovaní potravín. Vyjadrovali sa k sporným bodom, ako napríklad ktoré informácie uvádzané na obale by mali byť povinné, kde by mali byť umiestnené a či je potrebné uvádzať výživové hodnoty a krajinu pôvodu.
Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie EP, predstavil výsledky prieskumu, v ktorom sa zisťovali názory obyvateľov SR na informácie uvedené na obaloch potravín. Z ankety vyplynulo, že 78 % opýtaných sleduje informácie na obale (27 % často a 51 % občas), a že medzi najdôležitejšie informácie uvedené na obaloch respondenti radia dátum výroby, dátum spotreby a krajinu pôvodu.
Do diskusie sa zapojila aj MUDr. Iveta Trusková, PhD. z Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorá vo svojom príspevku rozprávala o probléme obezity, srdcovo-cievnych a nádorových ochoreniach. „Slováci si doprajú nadmerné množstvo bravčového mäsa, masti a iných tukov. Naopak nízka spotreba je zaznamenaná pri hovädzom mäse, rybách a mliečnych výrobkoch,“ tvrdí doktorka. Potrebné je zaviesť transparentnosť pri značení potravín s vyjadrením podstaty ich zloženia. Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že pravidlá by mali byť vo všetkých krajinách EÚ rovnaké, predovšetkým ale zrozumiteľné a čitateľne napísané.
Návrh pre ľudí
Utorkový program pokračoval teoretickým prednáškovým blokom, na ktorom vystúpila aj Renate Sommer, spravodajkyňa pre označovanie potravín EP. Po prednáškach sa účastníci rozdelili do štyroch rôzne zameraných pracovných skupín (Informácie na obaloch potravín. Čo má byť povinné a čo nie?; Krajina Pôvodu; Výživové hodnoty; Zloženie potravín, alergény a dátum trvanlivosti).
V každom workshope bolo cca 40 účastníkov od výrobcov mäsa, kávy a čaju, pekárov, zástupcov kontrolných orgánov, obchodu i spotrebiteľov, z ktorých chcel každý prispieť k zlepšeniu návrhu nariadenia o označovaní potravín. Hoci sa názory zúčastnených nezhodovali vo všetkých bodoch, nakoniec dospela každá skupina k určitým záverom, ktoré neskôr prezentovali ostatným účastníkom seminára.
Projekt uzavrela tlačová konferencia, na ktorej prezentovali poslanci EP návrhy na zlepšenie legislatívy v problematike označovania potravín. Celý proces je ešte stále otvorený, druhé čítanie je naplánované na jar budúceho roka. Každý občan má možnosť obrátiť sa na Informačnú kanceláriu EP so svojimi nápadmi a návrhmi, pretože nové nariadenie má pomôcť hlavne nám, bežným ľuďom.
autorka článku a fotografií: Bc. Gabriela Remišová
