Predstavte si Čínu. Veľká krajina plná drobných šikmookých ľudí, rýchlo hovoriacich svojou rečou. A predstavte si mesto. Mesto plné čínskych občanov. A ešte si predstavte, že sa zrazu ocitnete na takom mieste. Ako sa dohovoríte? Akou rečou? Angličtinou? Cieľom tohto článku nie je ukázať, ako sa dohovoriť v cudzom meste, skôr predstaviť ľudí, ktorí sú občanmi našej krajiny, ale aj napriek tomu žijú akoby inom svete. Autisti.
Podobným prirovnaním začal svoju reč predseda Klubu rodičov autistických detí (KRAD), Róbert Mikulášik pri príležitosti už tretej výstavy jednej šikovnej mladej a talentovanej autistickej maliarky Michaely Batelovej.
Autizmus je porucha, ktorá zasahuje celý vývin osobnosti. Postihuje najmä kvalitu komunikácie, sociálnych interakcií a prvé príznaky sa prejavujú v 36. mesiaci veku dieťaťa. Problémom autistických detí je samota a izolácia, ako následok neschopnosti medziľudskej komunikácie aj napriek tomu, že často sú to deti inteligentné a väčšinou mentálne nadpriemerné.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila v priestoroch divadelnej kaviarne Divadla Andreja Bagara v Nitre za účasti členov KRAD-u, ale i detí zo základných umeleckých škôl, ktoré sa zapojili do súťaže „O cenu Stanislavy Batelovej”, akademickej maliarky a Miškinej matky. „Miškina výstava tu nie je ako doplnok, je tu ako konfrontácia, práve preto, že základné umelecké školy, majú svojich žiakov, majú svoje práce a podobne. Tak, aby si laik, ktorý neprichádza do styku s autistom, všimol, aký môže byť rozdiel medzi výtvarnou prácou autistu a výtvarnou prácou bežného dieťaťa,” hovorí Mikulášik. Prvá myšlienka, ktorá viedla ku vzniku nielen tejto výtvarnej súťaže pre deti, ale aj celkového povedomia o autizme vznikla u Antona Živčica, herca DAB a dobrého priateľa Stanky Batelovej: „Chýbalo takéto niečo, kde by bola spomenutá a zachovaná pamiatka Stanky Batelovej, ktorá zanechala po sebe aj autistické dieťa, ktoré úžasne maľuje a pokračuje v jej robote, ale tak nejako ináč.” Miška vždy maľovala len fixkami, pretože pri farbičkách nemala rada, keď sa jej zmenšovali Po smrti svojej matky, hlavne s podporou pedagogičky Nitrianskej galérie Eleny Tarábkovej, Miška skúša aj nové techniky. „Nie sú to už len fixky, ale aj voskovky a dokonca pracuje už aj s temperou a štetcom,” povedal Mikulášik.
Práca Michaely Batelovej zaznamenáva úspešné napredovanie a to aj napriek jej ochoreniu. Pokrok je však vidieť aj v jej postoji. Je zodpovednejšia, stará sa viac o seba, o domácnosť, záhradu, viac pracuje… A my sa tešíme na jej ďalšie pôsobenie na našej výtvarnej scéne. Ak by ste si chceli aj vy pozrieť tvorbu nielen žiakov ZUŠ a porovnať ju s tvorbou Michaely Batelovej, výstava v priestoroch DAB trvá do 25. apríla.
autorka článku: Lucia Holienčinová
autorka fotografií: Lenka Káčerová
