Pred nejakým časom k nám do redakcie prišiel mail, v ktorom bol celkom zaujímavý námet na článok. Sme časopis pre študentov a o študentoch, a tak som sa rozhodla tému spracovať. Medzi nami totiž behá mnoho skrytých talentov, ľudí, ktorí majú skutočné nadanie, len potrebujú trošku postrčiť a posmeliť.
Lívia Koborová je jedna z nás, 23-ročná študentka kulturológie. Na klasickú otázku, prečo práve kulturológia, odpovedala jednoducho a s úsmevom: „Kultúra a umenie sú mojou súčasťou od detstva.” Lívika sa narodila v Banskej Bystrici, pôvodne študovala kulturológiu v Bratislave, ale potom jej učarovala Nitra a dnes je študentkou druhého ročníka bakalárskeho štúdia. Aktívne fotí už takmer dva roky a vraví, že rada hľadá iné pohľady na svet, sleduje nevšedné situácie a neobyčajne obyčajných ľudí. „Prednedávnom som dostala možnosť fotiť mojich kamarátov pri nahrávaní nového CD a napriek mojim obavám sa mi to veľmi páčilo. Vzniklo niekoľko skvelých záberov.” K foteniu ju priviedla, paradoxne, zlá životná skúsenosť, o ktorej nerada hovorí, ale sama tvrdí, že všetko zlé je na niečo dobré, a tak to vzala za správny koniec a poddala sa tomu. „Mojím veľkým vzorom je americký fotograf Herman Leonard, najmä jeho fotografie jazzových hudobníkov na mňa robia veľmi veľký dojem. Od momentu, keď som sa s ním “zoznámila”, mi bola jeho tvorba blízka.”
Najskôr fotila len tak „do šuplíka”, potom svoje práce zverejnila na sociálnej sieti a 2. decembra 2010 otvorila spolu s ďalšími autormi aj prvú výstavu v nitrianskom Fóre mladých. Ďalším vystavujúcim bol amatérsky fotograf Peter Michalík, člen Nitrianskeho fotoklubu, profesionálny fotograf Boris Zábražný a amatérska fotografka Katka Farbiaková, taktiež študentka UKF. Výstava trvala do polovice januára a Líviina práca zožala veľký úspech. Dôkazom je nielen návštevnosť výstavy, ale aj uznanie od kolegov a profesionálov, ktorého sa dočkala: „Na moje veľké prekvapenie to dopadlo oveľa lepšie, než boli moje katastrofické scenáre.”
Fotografia je radosť
Lívia má k povolaniu fotografa veľkú úctu a z výstavy mala obavy: „Na samotné otváranie som išla s maličkou dušičkou, predsa to bola moja premiéra, ešte nikdy som nedávala svoje fotografie do konfrontácie toľkým ľuďom naraz.” Dúfa, že to nebola jej posledná výstava a už pracuje na ďalších kvalitných záberoch. Podľa jej slov, fotenie pre ňu predstavuje radosť zo života, je nadšená z dobrých fotografií a teší sa, keď sa jej práca páči aj iným. „Uznanie posúva ďalej, u mňa to platí dvojnásobne. Potrebujem poznať reakcie na to, čo robím, aby som vedela, ktorý smer je ten správny.” A že práve tento smer je ten správny, dokazujú aj zábery z výstavy, ktoré nám Lívia poskytla.
Apropo, ten mail, ktorý som na začiatku spomenula, nám poslal Líviin bývalý priateľ a zároveň jej veľký fanúšik. Sme mu vďační, že sme mohli našim čitateľom predstaviť takú nadanú umelkyňu, ktorá je už dnes veľkým prínosom do sveta umenia. Budeme jej držať palce pri ďalšej tvorbe.
autorka článku: Alžbeta Pavlovičová
autorka fotografií: Lívia Koborová
