„Ach, keby sa tak na mňa pozrel!“ vzdychne si mladá študentka v školskej kantíne. Jej obed je už dávno studený, no pozornosť venuje výhradne tmavovlasému spolužiakovi pri okienku na vydávanie jedál. On však ani len netuší, ako túžobne po ňom dievča poškuľuje. Skrátka, preňho nie je dostatočne pekná.
„Tamtá fešanda po vás pozerá vždy, keď si to stačím všimnúť,“ oznámi mu kuchárka s úsmevom a vydá študentovi obed. Ten úsmev opätuje len spolovice a radšej odchádza. Vraj fešanda, zopakuje v duchu.
Láska, milí čitatelia, je jednou z mála vecí, ktoré v živote potrebujeme aj napriek všetkým jej vrtochom. Darmo budeme nariekať, aká je nespravodlivá a slepá, krutá. A aj napriek tomu všetkému, ešte aj ťažko k pohľadaniu. Pravda je taká, že bez tejto rozmarnej dámy by sa nám len veľmi ťažko zaspávalo. Nie nadarmo sa hovorí o tom, ako láska hory prenáša a spolu s rozumom sú to jedni z najväčšmi konfrontovaných pojmov. A čo je vlastne silnejšie? Láska či rozum? Nuž, to je už na vašich študentských mozgoch – alebo by som mal radšej povedať študentských srdciach? Láska dokázala lámať ľudí behom stáročí a nepochybne tomu tak bude i naďalej. Descartes, Spinoza či iní svetoznámi osvietení racionalisti. Aj oni uctievali rozum, no klaňali sa láske. Ako my všetci.
Ďalšou pravdou – okrem našej hlúposti a trúfalosti milovať – je dobre známy fakt, že kritériá lásky sú neznáme, no je nepísanou šifrou na Kámasútre, že pekní ľudia to majú jednoducho spolovice vyhrané. Je absolútne jedno, či má žena dvanásť, či dvesto rokov (dobre, dvadsať stačí), pretože každá jedna vo vnútri túži po tom svojom princovi z rozprávky. Ten prvý príklad je len väčšmi flegmatický voči tichému výsmechu ostatných, zatiaľ čo vysokoškolsky sa vzdelávajúca dvadsiatka si už dáva sakramentský pozor na to, aby jej na Zumbou ošľahaný zadok neprischla nálepka romantickej naivky. Myslíte si však, že rozprávka je skutočne tak rozprávková, že stojí za to snívať o vlastnej verzii Popolušky? Je mi to ľúto, ale jednoducho vám musím pripomenúť skutočnosť, že princ sa do svojej nastávajúcej manželky zaľúbil na prvý pohľad a to by sa jednoducho nestalo, ak by Popoluška nevynikla krásou medzi všetkými ostatnými bojachtivými amazonkami. Sú teda dve možnosti – buď bola Popoluška naozaj tak krásna, alebo jej konkurentky do radu tak škaredé. To isté platí napríklad i v ďalšej klasike „Princezná so zlatou hviezdou na čele“. Princ Radovan videl princeznú Ladu po prvýkrát (nehovoriac o skutočnosti, že mu ešte aj, chudinka, utekala) a už si okamžite vymenili prstienky. A keďže Radovan mal určite zlata dosť, nebol odkázaný zoškrabovať Lade hviezdu z čela, zostáva znova už len alternatíva o princezninej kráse, ktorá princa ohúrila natoľko, že sa ihneď zamiloval. Ako sa teda zdá, ešte aj v rozprávkach je láska neférová voči ľuďom, ktorí podedili otcov väčší nos či mamine vysoké čelo. Samozrejme, môžete za túto nehoráznu krivdu rodičov žalovať. V tom prípade mi dajte, prosím, vedieť, ako ste dopadli.
Ak by sme chceli brať lásku viac „pozemsky“, celkom určite by sme jej korene našli v chémii.
Preto študentka, ktorá práve dojedla už vychladnutú polievku, ďalej nerieši ten smutný fakt, že jej padol do oka nesprávny chlapec. Keď okolo neho prejde, on ani nezdvihne pohľad od vyprážaného syru. Hlúpe feromóny, povzdychne si dievčina a z jedálne odchádza na ďalšiu prednášku z chémie. Práve na hodinách berú hormóny a tam nesmie chýbať.
Tie primitívne živočíšne pachy, ktoré nám v niektorých situáciách tak pomotajú hlavu či u mužov dokonale odkrvia mozog, sú hádam úplne prvým mostíkom, ktorý si láska vyhodí na práve objavené pobrežie zamilovaného človeka. Niekto nám jednoducho zavonia, niekto nie. A vôbec to nesúvisí so značkou voňavky či spreju, ktorý daná osoba používa. Je menším paradoxom, že môžete v obchode so značkovými parfumami minúť pokojne aj celú výplatu, no ak vás jednoducho tí hore nenastriekali už v kolíske, máte veľkú smolu. Budete si musieť počkať na niekoho, komu sa z vašej osobnej feromónovej značky zatočí hlava. Keď sa nad tým jeden zamyslí, tak tá láska, Bože, láska, ktorú ľudia niekde berú, je záležitosťou skutočne komplikovanou. A aby toho nebolo málo, tak za fázou komplikovanosti nasleduje, v prípade mužského pokolenia, fáza nákladnosti. Čo teda s tou láskou? Do želiez, do žalára a do tmy? Môžete skúsiť. Najlepšie ale bude, ak sa nad vrtochmi pôvabnej dámy v červenom a so srdcom vo výstrihu jednoducho nebudete zaoberať. Ak ste odvážni, tak sa jej, až príde čas, postavte čelom a rátajte pritom s početnými stehmi. Ak ste z tých menej odvážnych, tak pred ňou pokojne utekajte, ale ručím vám za to, že sa napokon zamilujete unavení.
autor článku: Mário Lorenc
foto zdroj: Miramax Films, Československý státní film
