Byť úspešný v zamestnaní, najmä v dnešnej dobe, keď je konkurencia obrovská, je neľahké a prípadný neúspech je príčinou depresií u mnohých z nás. Kritériom úspešnosti sú určité pracovné predpoklady, charakteristické vlastnosti, ktorých typológia sa odvíja od profilu daného povolania. Hoci každé vyžaduje iné vlastnosti, predsa je tu jedno, ktoré sa vymyká všetkým kritériám úspechu, no napriek tomu figuruje v živote nejedného z nás. Občas nečas vám prináša trojicu povolaní, v ktorých je nepríjemnosť „desatorom” zamestnanca.
Bežný človek, ktorý sa nijako nevymyká priemernému obrazu moderného homo sapiens sapiens, sa denne zoznamuje s množstvom nových ľudí. Prevažnú väčšinu z nich stretávame prvý a často posledný raz, len na pár chvíľ, príležitostne. Osud či karma, nazvite si to už ako chcete, nám ich prihral do pomyselnej cesty vďaka ich povolaniu. A neraz sa pritom zachoval ako neprajník.
Autobusoví šoféri
Ich revírom sú zastávky, ich tempo vás často núti plakať. Ich protivníci sú čierni pasažieri, nadčasy a iní účastníci cestnej premávky. Muži volantu. Prvú priečku v miere percentuálnej nepríjemnosti obsadili „autobusári.”
Hektické 21. storočie sa odrazilo na srdciach týchto hrdinov azda najviac. Prístupom odpudivý šofér je ozdobou nejedného verejného tátoša . Denne v pohybe, čeliac návalu ľudí, dopravným (v najhoršom prípade aj iným) zápcham, možným pokutám a zvyšku bezohľadných šoférov, navyše nesúc zodpovednosť za životy desiatok pasažierov – možno sa ani niet čomu diviť, že sú často nepríjemní, nervózni a pod tlakom stresu. Cestujúci budiš milostiví ich dušiam.
Učitelia, učiteľky… pedagógovia
Okrem známostí a vedomostí si často zo školy odnášame aj niečo oveľa viac. Niečo, čo pretrvá a presiahne dátumy vojen a povstaní či študentské priateľstvá, niečo, čo nám bude kradnúť spánok aj v dospelosti – spomienka na príšerne príšerného učiteľa.
Nepríjemný verejný činiteľ s poslaním nemenej dôležitým, než má hlava štátu, nie je žiadnou raritou. Permanentne unavené hlasivky, ktorým sa vyrovnajú len unavené nervy, zbytočné zápisy do triednych kníh, nezhody s vedením, malý plat – jednoducho je toho na jedného veľa, a preto k erupcii nervov často stačí len jedna zabudnutá ospravedlnenka… A to stačí k zaslúženej druhej priečke.
Predavačky
Jastrabie pohľady, ktoré sa dostanú až na vašu kosť, výhražný výraz tváre, ktorý prezrádza, aký trest čaká každého, kto naruší pokojný chod predajne. Strážcovia všetkých dobrôt, výbercovia žalúdkových daní. Predavačky.
Ich správanie nás často priam provokuje, ba paradoxne až nabáda k tomu, aby sme porušili zákon a niečo si z obchodu nenávratne požičali. Tieto ženy s tretím okom si tretie miesto zaslúžia rovnako, ako poctivých zákazníkov. Veď predsa poznáme tie typy, ktorým dáme nejaké to prepitné už len z číreho strachu. Však čo ak to bravčové pliecko vôbec nie je bravčové?
autor článku: Mário Lorenc
zdroj fotografií: beembbee.com, watzke.sk
