V Praze je blaze… Aj nám!

Martina a Andrea, pražské ErasmáčkyJe to len kúsok a už je to iný svet. Neobyčajnej zmesi pokrokového západu, multikultúry a histórie odolá len málokto. Stovky rokov života tohto mesta sú zapísané v každom cípe, klenbe či soche zdobiacej nejednu budovu. Praha nám pootvorila dvere do svojho vnútra, dovolila spoznať jej rozprávkový svet, ale i nahliadnuť do zákutí, kedy vám miesto očareného výrazu v tvári behá po chrbte mráz.

Ako sa to celé začalo

Prísť s nápadom je jedna vec, zrealizovať ho už druhá. Praha nebola vysnívanou, exotickejšie by určite bolo sledovať klokanov v Austrálii, jesť čínskymi paličkami v Pekingu alebo brázdiť Grand Canyon. Žurnalisti sa musia zmieriť iba s okolitými destináciami alebo zvoliť iný program než Erazmus. Potom je potrebné ísť do boja za svojou krajinou s celým vojskom a oceľovými nervami. My menej oceľové sme si zvolili ľahšiu cestu. Na poslednú chvíľu sme si vybrali ,,len” Prahu. A bolo to veru to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Veľmi rýchlo sme si uvedomili, akým veľkým omylom bolo slovíčko ,,len”.  Ak sa rozhodnete pre Erazmus, ozbrojte sa dávkou trpezlivosti, pretože byrokracia vám to zafarbí. O tom,  koľkými papierovačkami sme museli prejsť, kým sme sa sem dostali, vás zaťažovať nejdeme. Podstatné je, že tak, ako sa jeden podpis pridával k druhému, naša cesta sa stávala reálnejšou. A dopracovali sme sa až do cieľa.

Let´s go ladies

Praha nás privítala s veľkou a hlavne mokrou náručou. Cestu v daždi nám strpčovala najmä váha našich kufrov. Celé natešené, v predstave, že odchádzame na tri mesiace snáď na opačný koniec Zeme, sme si verili natoľko, že ako pravým ženám nám od pilníkov na nechty, cez topánky na podpätkoch, večerné šaty, športové džíny, nočnú lampu až po hrnce nemohlo nič chýbať. S roztečenou špirálou po lícach sme v búrke márne žmurkali na každého, čo by mohol odniesť kufre a dostať nás z lejaku a ostrého vetra do teplých ponožiek a k horúcemu čaju. S vytlačenou mapou, dve zmoknuté kurence so psími očami prosili domácich o správny smer. Teda nájsť Pražáka v Prahe je umenie. Od Ameriky cez Európu po Áziu má asi každý svojho „vyslanca” aj v Prahe. Multikultúra tu prežíva zlaté časy.

Krásna stovežatá Praha

V konečnom dôsledku sa nám podarilo nájsť náš ,,Penzión” . Takto totiž znie oficiálny názov miesta, kde bývame. Aby sme vás vyviedli z omylu, nie je to žiadny „Hilton”, ale prostá ubytovňa. Nikto nás neprivítal tabuľkou s menami v srdiečku, viete, ako v amerických filmoch. Nevadí, za to sme sa viezli komunistickým výťahom až do nebies nášho penziónu. Aj kľúč máme, povedala teta Helena: „Nebeský defčata, jó?” Zatiaľ čo nápis na dverách izby „zatvárať okno” ma pobavil, v kúpeľni nad sprchou pripnuté „sprcha”, to už bol hardcore. S privretím všetkých štyroch očí si však nažívame ako kráľovné.

,,My tu budeme stážovať”

Začiatky v redakcii boli zvláštne. Ako novinárky v snahe začleniť sa do svetovej priekopníckej žurnalistiky, rozhodli sme sa ukázať svoje v škole skúškami ťažko preverované talenty. Božská sekretárka Hanička, žena „celosvetová”, nám spravila nevídanú prehliadku redakciou. Dostali sme vlastný stôl a stoličku a ihneď sme pochopili, že kávu teda variť nebudeme. Po pár dňoch sme obdržali aj vlastné čipové karty a redaktori si začali všímať, že tam chodíme už nejako často. Prirodzene, keď nás Hanča predstavovala tímu, nikto nepočúval. K slovu sme nás pustili až na firemnej party, kde sme konečne vysvetlili, kto sme, čo sme a čo od nich vlastne chceme. A tak slovo dalo slovo, vínko dalo vínko a ani nie viac ako po týždni sme tam. V redakčnej rodine Instinktu, vraj tretieho najčítanejšieho časopisu v Čechách. V redakcii plnej špičkových reportérov, uznávaných literárnych kritikov a vážených fotografov. Ešte istú dobu budeme obklopené ľuďmi, ktorí v mediálnom svete pracujú už desiatky rokov a i napriek tomu sa nás, študentiek, opýtajú na názor a za každú vyjadrenú mienku nám veľmi pekne poďakujú.

Ak chcete vedieť viac zo života stovežatej Prahy a našich potulkách mestom, čítajte už o týždeň!

autorky článku a fotografií:
Martina Nevolná, Andrea Mačošková

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.