Originálny slovenský román z vysokoškolského prostredia je na svete! Jeho zrodenie autorka Vlaďa Galková, absolventka UKF v Nitre, oslávila v divokom klube Obluda v Bratislave, kde svoju prvú knihu aj pokrstila. A to typicky študentsky – vínom a vifonkou.
Román Tancovali päť septembrov vyšiel len prednedávnom vo vydavateľstve Evitapress a už sa dostal na popredné priečky najväčších slovenských kníhkupectiev. Príbeh pätice vysokoškolákov o „problémoch” sprevádzajúcich päť rokov života na internáte žne úspechy tak medzi študentmi, ako aj medzi tými, ktorí sa na výšku len chystajú alebo naopak na vysokoškolské zážitky už len spomínajú. Podobne ako autorka:
„Som úchyl na prchavé veci. Spomienky typu pohľad z okna, mokrá hmla, hluk spoza internátnych izieb, nenávidené ranné vstavanie, dospávanie na prednáške, ako vám všetko okolo bzučí v ušiach, keď si položíte hlavu na lavicu a čumíte z okna… Tieto veci sa nedajú vyfotiť alebo napchať do fliaš či plechovíc ako iné suveníry, tak som to chcela založiť do knihy. Ako do nejakého herbára, len namiesto kvetín a listov sú tam tieto útržky.”
Krst v spoločnosti asi päťdesiatky najbližších priateľov a rodiny poctil prítomnosťou aj Boris Filan, krstný otec románu. „S Borisom Filanom som sa stretla len dvakrát, ale veľa mi to dalo. Tak som mu napísala, či by neprišiel na krst, na takú moju súkromnú párty, žiadne média, žiadne oficiality. Ale že to bude v čudnom tmavom punkovom podniku s lacným vínom. A on odpísal, že príde rád,” usmieva sa Vlaďa. Možno sa mu zdalo čudné, prečo sa autorka rozhodla krstiť práve vifonkou, ale uznajte – existuje typickejší symbol študenta z intráku? Víno, samozrejme, nesmelo chýbať, lievalo sa po knihe i po stole…
„Len tak medzi nami – knihu mám pri posteli a stále pozerám na chrbát väzby, kde je jej názov a moje meno. A usmievam sa ako debil, že to naozaj vidím… :)”
Autorka knihy Vlaďa Galková je bláznivé mladé žieňa plné života, ktoré, paradoxne, až neznáša všetky živé farby ako ružová či fialová. V kníhkupectve však nájdete túto knihu práve s farebnou obálkou. Patrí totiž do tej edície vydavateľstva, ktorej typickým znakom je nápaditá pestrá obálka. Vlaďa plánuje na niektoré z ďalších kníh použiť kresbu svojej mamy, ktorá sa venuje dizajnu a maľuje už roky. „Vydať prvú knihu je parádny pocit, úmerne vysoký tomu, ako veľmi si to človek prial. Niekto je na knihu prehovorený alebo píše len tak pre seba s tým, že to možno raz vyjde. Ja som ale naozaj odmalička chcela napísať a vydať knihu, takže pre mňa to malo neopísateľné čaro.”
Krst knihy v tú noc pripomínal vysokoškolskú zábavu – veľa mladých ľudí, hlasná hudba, tanec, smiech, veľa pitia, jedlo, k tomu vynikajúca torta. Až si hostia miestami pripadali ako hrdinovia Vladinho románu. Napokon, nezabudnúť na chuť života je aj jedným z posolstiev jej románu.
autorka článku: Zuzana Staníková
zdroj fotografií: archív Vladimíry Galkovej
