Multikulturalizmus je dnes už dôležitou verejne diskutovanou témou. V pozitívnom zmysle ho spájame s myšlienkami tolerancie, bez ohľadu na etnické pozadie jednotlivca. Kritici zas vyjadrujú multikulturalitu myšlienkami ohraničenej kultúry. Argumenty na obhajobu alebo kritiku tejto ideológie sú početné.
Racionálny pohľad a cítenie je v každom prípade nevyhnutným prostriedkom na možné miešanie kultúr. Nezodpovedanou otázkou zostáva, kde je pomyselná hranica rešpektovania sa. Ak budeme príliš benevolentní, nedosiahneme nič ani v preferovaných humanitárnych programoch. Európania sa musia naučiť získavať čo najviac z komunikácie s ostatnými kultúrami, na druhej strane, cudzinci by mali prirodzene rešpektovať pôvod a pravidlá hostiteľského štátu.
Je na zamyslenie, ako vieme kvôli teroristickým útokom a rasovým prepadom, ktoré sa rodia v hlavách šialencov, nenávidieť celé skupiny prisťahovalcov z iných krajín. Otázka multikulturalizmu by mala byť teda záujmom celého spoločenstva. Aj keď pod vplyvom narastajúcich útokov, prepadnutí a nenávistných prejavov sa spolunažívanie rozličných kultúr stáva snom, podobne ako sen každého z nás o lepšom zajtrajšku.
Média informujú o krutej realite, ktorá otriasa svetom. Strojcovia skazy kvôli svojim zlým skúsenostiam s multikulturalizmom nepoznajú ľútosť a nezastavujú sa pred ničím. Za posledné prípady individuí volajúcich po pomste za kultúrnu diferenciáciu môžeme pokladať Braivikove vyčíňanie v Nórsku, s motívom upozorniť na rast moslimských imigrantov do západnej Európy, ale aj Harman z Devínskej Novej Vsi, ktorý riešil svoje problémy a vo fatálnej situácii nenašiel iného úniku ako smrť. Ohnivý Londýn a nezmyselné rabovanie po konfrontácii čierneho zločinca s políciou bol taktiež dôsledkom netolerancie akýchkoľvek rozdielov.
Brutálne pouličné demonštrácie a rabovačky dýchali aj na okraj mesta, v ktorom som strávila prázdniny. To je hlavný dôvod, prečo sa zamýšľam nad problematikou kultúrnej odlišnosti. Rinčanie skla z rozbitých výkladov obchodu, ťažkoodenci a uzavreté centrum mesta len podčiarkli príchod gangstrov bojujúcich pre niečo, čo sa zrodilo v ich hlavách bez podkladu súvislosti. Rasovo motivovaný útok proti bielym alebo prípad mladej Slovenky dobodanej Afričanom z Angoly pre motív, ktorý sa už nikdy nedozvieme, to všetko je súčasťou multikulturalizmu – záležitosti predstavujúcej pokus o podporu rasovej i etnickej rovnosti. Systém analyzujúci rozdiely kultúr, ktorý možno nevedomky vtesnáva ľudí do umelo tvorených skupín. Nakoľko máme byť tolerantní k odlišnosti?
autorka článku: Andrea Mačošková
