Písať o období pred osemdesiatym deviatym po osemdesiatom deviatom. Už len samotná veta znie zložito. Ako potom vyzerá taká kniha? V rámci edície mamtalent.sk jeden zaujímavý titul spĺňajúci prvovetné kritériá existuje. Bejby sníva o mori.
A uteká. Podľa príkazov starej dámy, ktorá sa jej v nie práve šťastnom detstve stala mamou, otcom, babičkou aj kamarátkou v jednom, sa učí významu svojej prvej anglickej frázy. Run, baby, run.
Ninon nie je atlétka a nie je ani zvláštna postava, ktorá do knihy zablúdila zo zahraničia. Ninon je dievča, ktoré sa proste nevedelo dobre narodiť. Tesne po päťdesiatom šiestom sa jej otcom stáva maďarský šľachtic a napriek krásnym, z Ameriky tajne zaslaných svadobným šatám jej matky sa svadba nekoná. Koná sa len Budapešť, Rakúsko, Kanada. A malá Ninon má z otca iba jedno – prepychový príbor s rodinným erbom.
Lenže to vo vtedajšej dobe nestačí a tak sa nám cez knihu natíska typický príbeh – nevlastný otec, vlastná manželka, cudzia dcéra. Všetko sa zvrtne až v momente, kedy Ninon, ešte ako dievča, stretá lekára Riemanna. Ten sa snaží domáce násilie vpité do kože tejto osôbky vyliečiť spôsobom á la Západ. Prvé problémy preto môžu začať.
Možno starším bude kniha opakovať len socialistické klišé, ktoré sa raz za čas vyskytne všade. Heslá ako režim, zákaz, eštébé a komunisti však tvoria knihe veľmi pekné pozadie, hlavne čo sa príbehu týka. A pre všetkých „after 89″ je tak titul peknou ukážkou toho, ako aj rodový pôvod môže človeka tlačiť celý život.
Autorka Tina Van der Holland by si podľa mňa zaslúžila pochvalu. Za krásny námet, za uveriteľný príbeh, za nenútené, neobťažujúce historické zázemie knihy a nakoniec za silu, ktorú jej vety v sebe majú. Priznám sa, že po dlhej dobe som vedela stráviť aj niečo romantické bez toho, aby mi to pokazilo žalúdok. Bez toho, aby som pokrčila nos a nedočítala to ešte v daný deň.
Bejby sníva o mori a uteká. Jej príbeh beží s ňou. Je v ňom veľa bolesti, ale i lásky. Sú v ňom ľudia, o ktorých nepremýšľame ako o budúcich manželoch, pretože ich stretáme na základnej. Sú v ňom momenty, ktoré pre dnešnú dobu (možno vďakabohu) znamenajú iba minulosť.
autorka článku a fotografie: Kristína Lišková
