V súkromí je skromná, nenápadná a celé srdce venuje rodine a deťom. Na javisku je krásna, sebavedomá a celé srdce vkladá vo svojho výkonu. Herečkou byť nikdy nechcela, ale ako sama hovorí, Pán Boh mal s ňou asi iné plány. Herečka Divadla Andreja Bagara Klaudia Kolembusová.
Snívala o povolaní v zdravotníctve, splnila však sen svojej mame a šla na konzervatórium, kde sa začala jej herecká cesta. Už ako šestnásťročnú si ju všimol Jozef Bednárik a obsadil ju do svojho muzikálu Fidlikant na streche. „Bol to boom, obrovský projekt, až neskôr som pochopila, že nie všetko v divadle je také veľkolepé. Navyše to bol muzikál – spojenie hereckej, tanečnej aj speváckej zložky. Po prvej skúške som sa už do divadla nechcela vrátiť, bála som sa, mala som stres, ale zároveň som sa tešila. Nakoniec som to zvládla a som tomu veľmi rada,” spomína Klaudia, ktorá sa pri tvorbe tohto muzikálu okrem Bednárika stretla aj s choreografom Jánom Ďurovčíkom či Milanom Kišom, Mariánom Slovákom a ďalšími hercami tzv. starej generácie.
V postave Chavy si ju všimol aj vtedajší riaditeľ DAB František Javorský a hneď po ukončení konzervatória jej ponúkol stály angažmán, dnes je Klaudia v nitrianskom divadle už jedenásť rokov. Hosťovala síce aj na Novej scéne a v Divadle Aréna, vďaka zájazdom sa dostala aj do mnohých iných slovenských a českých divadiel, no o zmene domovskej scény neuvažovala. „Som taký konzervatívny typ, dlho si zvykám a keď si už niekde zvyknem a je mi tam dobre, neriešim to. A mne je tu dobre.” Divadlo Andreja Bagara by sa dokonca dalo nazvať aj Klaudiiným osudným divadlom. Pred deviatimi rokmi sa v ňom zoznámila s teraz už manželom, hercom Branislavom Matuščinom. „Je veľmi praktické, že pracujeme v jednom divadle. Doma prácu veľmi neriešime, ale keď už, vieme si pomôcť, poradiť a myslím, že aj lepšie chápeme divadelný svet, v ktorom je život trochu iný,” zamýšľa sa Klaudia.
Dnes je Klaudia už nielen vydatá žena, ale aj mamina dvoch detí, syn Branko má päť rokov a Marínka nedávno oslávila prvé narodeniny. Prvú materskú si Klaudia vychutnávala plné tri roky, prijala len účinkovanie v obnovenom muzikáli Fidlikant na streche, ktorý sa na divadelné dosky vrátil po desiatich rokoch. Po materskej s Brankom sa Klaudia vrátila do divadla hneď v hlavnej postave Kolumbíny v rovnomennej hre francúzskeho autora Jeana Anouilha. Túto sezónu prijala ponuku na hlavnú postavu v muzikáli Sladká Charity. „Bolo to naozaj na dohode. Oslovil ma režisér Sveťo Sprušanský s tým, že nám maximálne vyjdú v ústrety a Braňa neobsadia, aby sa mohol venovať deťom. Veľmi nám pomáha aj moja skvelá svokruška, bez nej by to nešlo.”
Klaudia muzikály miluje a Sladká Charity je podľa nej dobrý projekt. Je si vedomá toho, že sa nemusí páčiť každému, ale väčšinu publika určite osloví. „Charity je úplne iný typ človeka ako ja, musela som sa v nej hľadať, ale posnažila som sa a myslím, že sa to celkom podarilo. Veľmi rada spievam a teším sa, že som ako Charity dostala obrovský spevácky priestor, je tam naozaj veľa hudobných čísel, s čím úzko súvisí aj choreografia. Som rada, že som na sebe popracovala aj kondične po tej materskej,” usmieva sa a dodáva, že „hudba je veľmi podstatná časť nielen divadla, ale aj filmu. Vytvára neskutočnú atmosféru.”
Ak nechodíte do divadla, možno vám ani tvár, ani meno Klaudie Kolembusovej nie sú veľmi známe. Seriály a filmy sa jej totiž zatiaľ tak trochu vyhýbajú. „Alebo sa vyhýbam ja im. 🙂 Celkovo si myslím, že mi kamera veľmi nesvedčí. Obdivujem každého, kto to dokáže. Na javisku si herec ľahšie vytvorí okruh samoty, keď je však meter od vás kamera a vy musíte zo seba v momente vydolovať pocit… V divadle si postavu budujem celé predstavenie, je to pre mňa jednoduchšie. Cítim sa byť divadelnou herečkou,” hovorí Klaudia, ktorá sa objavila v epizódnych postavách v seriáloch Mesto tieňov a Ordinácia v ružovej záhrade. Do Paneláku ju volali už niekoľkokrát, no vždy bola práve tehotná. Po premiére Sladkej Charity jej však Andy Kraus zavolal znovu a dnes ju môžete vídať už aj na obrazovkách v tomto seriáli.
Všetok voľný čas trávi Klaudia s deťmi. „Hráme sa, chodíme na výlety, Branko je predškolák, veľmi rád rieši rôzne predškolské úlohy, všetko ho zaujíma, rád počíta, číta, je veľmi šikovný,” chváli syna mladá mamička. „Často si spolu spievame. Teraz si hlavne pred predstaveniami spievam piesne z muzikálu, už ich poznajú a páčia sa im. Marína neskutočne cíti hudbu, je zlatá, tancuje. Branko sa hrá na porotcu a vždy ma hodnotí, keď dospievam, dáva mi body. Momentálne je vo fáze, že je do mňa zamilovaný, takže to funguje a body sú vysoké,” smeje sa Klaudia, ktorú okrem Sladkej Charity v divadle zatiaľ inde neuvidíte. Materskú dovolenku s Marínkou by si chcela užiť rovnako dlho ako s Brankom – tri roky.
autorka článku: Lenka Káčerová
autori fotografií: Dalibor Krupka, Ctibor Bachratý,
súkromný archív Klaudie Kolembusovej
