Kto nemá šťastie v láske, ten ho má aspoň v hre – tak som si logicky vysvetlila fakt, keď sa v žrebovaní v triede prečítalo moje meno ako jedno z dvanástich, ktoré si budú výletovať zadarmo Bruselom. Nie, nie som ničí obľúbenec ani člen tajnej lobingovej skupiny. Jednoducho sa mi podarilo dostať sa na výlet.
Rovnako ako sa to podarí každý rok približne 300 000-kam obyvateľov Európskej únie. Každému europoslancovi, aj tým našim štrnástim, totiž prislúcha možnosť zavolať na návštevu parlamentu istý počet ľudí. Ja som spolu s mojimi spolužiakmi zo žurnalistiky a skupinkou ľudí z okolia Zlatých Moraviec cestovala vďaka Eduardovi Kukanovi. Možno začínate mať pocit, že niekde existuje vyvolenosť alebo protekcia. Určite áno, ale ja som ich v tomto prípade neriešila. Prvýkrát sa mi na katedre podarilo niečo dostať len tak a ja si to idem užiť – bodka!
Zážitok 1. – Miletička
Odchádzali sme z Bratislavy o desiatej večer. So spolužiačkou sme usúdili, že máme veľa času a tak sme sa zhodli na ekologickej ceste peši na Mlynské Nivy. Vzali sme to trochu zvláštne a trochu cez Miletičku, ale práve šliapanie cez túto (s kufrom nekonečnú) ulicu odštartovalo celý výlet. Nasadáme do autobusu a o chvíľu prechádzame Rakúskom.
Zážitok 2. – Čisté WC
Kade cestujem, tade si všímam záchody. Podľa záchoda spoznáš kultúru národa – a ja som počas exkurzie posadila tú nemeckú na prvé miesto. Čo cikanie, to voucher, ktorý vám spätne vráti päťdesiat centov a tie môžete minúť na nákup v pumpa shope. Vravím si, super, bude na nanuk! Po prvom voucheri mi ale nejaké tie centy ešte chýbali. Nevadí, príde ďalšia pumpa. Po druhej pumpe som už mala euro a tiež aj chuť na lepší, drahší nanuk. Nevadí, príde tretia pumpa. Po štvrtej som si nakoniec kvôli svojej náročnosti kúpila čokoládu.
Zážitok 3. – Mesto
Bolo zaujímavé sledovať, ako sa taký rozmerný autobus plný nosov a veľkých očí v oknách pohybuje cez útle uličky Bruselu. A nik nie je nervózny. Trochu opuchnuté nohy svedčia o tom, že sme spali na sedadlách, ale streda deviateho mája je tu. Je niečo po jednej hodine, na mobil sa nepozerám, pretože si naplno užívam mesto. Ubytovanie máme zabezpečené v hoteli Theater. O zážitok sa nám postarali aj miestne dievčatá, trošku vyzývavého povolania, ktoré v uličke hotela jednoducho našli svoj job. So spolužiačkou bývame na samom vrchu. Výhoda takej osamelej izby tak vysoko? Kto by vás po toľkých schodoch a poschodiach išiel v noci dobrovoľne znásilniť? 🙂
Zážitok 4. – Námestie
Pred večerou, na ktorú sme boli Eduardom Kukanom pozvaní, si prechádzame mesto. Všetko sa stihnúť nedá, ale to, čo sa dá, stojí za to! Grand-Place, námestie a historické jadro Bruselu mi kvalitne odčerpáva baterku z foťáku. Zmes ľudí (a sympatických mužov 🙂 ), turistov, praliniek, obchodov a obchodíkov so všetkým, čo Brusel miluje, ponúka ho alebo prezentuje, chutí mojim očiam tak, že sa bojím o kilá navyše. V uliciach sa striedajú jazyky všetkých národov, najviac počujeme francúzštinu. Tak využijem svoje stredoškolské vedomosti, veď chcem zapadnúť, a hrdo hlásam v obchodoch kultúru „merci!“.
Zážitok 5. – Europarlament
Na izbe večer počúvame francúzske MTV – môžem vám potvrdiť, že Justin Bieber to dotiahol aj sem. Na druhý deň ráno nás čaká sľúbená návšteva parlamentu. Z obrázkov ho síce pozná asi každý, ale naživo je to taký obrovský komplex, že sa musíte ako praktická žena spýtať, kto ho, preboha, upratuje?
Zážitok 6. – Žiadny nožík
V autobuse nám asistent Eduarda Kukana začudovane prednášal o tom, ako sa počas jednej takejto návštevy hrdý Slovák pri vstupnej kontrole v europarlamente pochválil nožíkom. Vraj nikto nepochopil, na čo ho so sebou bral. Nechávam tak svoj orezávací nožík v autobuse (nikdy totiž neviete, čo budete potrebovať orezať!) a spolu s mojou skupinkou prechádzame cez kontrolu. Nie je mi všetko jedno, keď mi v detektore mizne fotoaparát, ktorý som ešte nesplatila.
Zážitok 7. – Ako sa nesmie fotiť
V okrúhlej rokovacej sále sa hlasuje asi takýmto spôsobom: prečíta sa názov toho, za čo sa bude hlasovať a potom v krvilačne rýchlom poradí slovíčka za-proti-zdržali sa. Ruky idú hore, ruky idú dolu a už sa hlasuje o druhom návrhu. Pripadám si ako v zrýchlenom filme, ale vraj tu to tak funguje. A podľa získaných informácií je zoznam ľudí za a ľudí proti pripravený vopred, hlasovanie ho teda len potvrdzuje. Športom k zdraviu!
My sedíme v úrovni kancelárií tlmočníkov. Pri nás sú ďalšie skupinky študentov a návštevníkov so slúchadlami na ušiach, v ktorých si každý môže zvoliť tlmočený jazyk. Možno preto sa tvárime, že nepočujeme nič čo sa týka zákazu fotenia. Pred hlasovaním sa mi teda podarilo urobiť cvak. Asi šesťkrát. Po hlasovaní nás čakal obed. Veľmi svetlý a chutný bod dňa.
Zážitok 8. – Atómium
Stavba, ktorá symbolizuje zväčšenú molekulu železa, sa nedá prehliadnuť. Vstup je síce drahý, niečo cez dvadsať eur, ale dá sa vybaviť aj skupinovo a oveľa lacnejšie. Medzi jednotlivými molekulami-podlažiami sme sa presúvali eskalátormi a výťahmi. Najväčší zážitok? Môj najstrmší a najdlhší eskalátor v živote, nad ktorým sa zhaslo a vzápätí ste sa cítili ako vo vysvietenej disko guli. Oplatí sa prejsť celú túto stavbu. Rovnako, ako sa oplatí vyskúšať koľko spolužiakov sa zmestí do nadrozmerných písmen pri nej, hlásajúcich návštevníkom srdečné Welcome!
Zážitok 9. – Park Mini-Európy
Spolu s lístkom do Atómia máme vstup aj do parku Mini-Európy. Ide o priestor vyplnený zmenšeninami najzaujímavejších architektonických skvostov členských štátov. Dokopy má približne 300 modelov, ktoré sú navyše interaktívne. Tak si môžete napríklad pustiť lodičky, hymny jednotlivých štátov, rozkrútiť holandské mlyny alebo sa naháňať ako zlodej s obrazom Mony Lisy. Radosť ako škôlkar, výška ako Big Ben. Len pozor na toho oranžového chlapíka v plyšovom kostýme, ktorý je šťastný, že sa s vami fotí, no oveľa radšej by od vás za fotku zinkasoval na konci prehliadky päť eur.
Zážitok 10. – Preplnený rýchlik BA-KE
V stredu po šiestej opúšťame Brusel. Čaká nás ešte jedna noc v autobuse a po nej cesta domov. Z upršaného, no miestami slnečného centra Únie sa vraciame do rozhorúčenej Bratislavy. Topím sa ja, topí sa moja čokoláda a aj nervy, keď ani šiesty vagón rýchlika nie je voľný. Ale aspoň cítim, že som doma. Cítim, že mi budú viacerí závidieť – ale nie spomienky, ale možnosť „zadarmo“. Myslím, že by som bola taká istá. Ale myslím si tiež aj to, že som sa snažila v článku robiť reklamu len vlastným zážitkom a fakty som doplnila ako prejav korektnosti. Mimochodom, v slovenských brožúrkach o Európskom parlamente, ktoré zmizli z regálov spolu s našou prítomnosťou, sa píše, že každý chtiví po exkurzii do Bruselu sa má skontaktovať s Oddelením pre návštevy a semináre. Prajem pekné počasie, dovidenia Brusel!
autorka: Kristína Lišková
foto: autorka
