Sucho v krku, motýliky v bruchu a ťahák na ruke s vlastným menom – typické znaky človeka pred pracovným pohovorom. K tomu prispeje svojou troškou aj neistota, nervozita či neschopnosť prestať sa potiť. Každý pohovor je náročný, keď však ide o vašu vysnívanú prácu, je to ešte horšie. Najmä preto, že drvivá väčšina zamestnávateľov si želá, aby oproti nim sedel dvadsaťročný človek s desaťročnými skúsenosťami.
Skúsenosti, znalosti, zručnosti… Nech použijeme akékoľvek slovo, podstata je tá, že máte mať prehľad ako učiteľ z Oxfordu a ešte k tomu byť ochotný pracovať s radosťou a nasadením. Niekedy chýba spomínaná radosť a nasadenie, inokedy je kameňom úrazu práve nedostatok praxe v danej oblasti. Kto má na pohovore väčšie šance? Pred mesiacom promovaný študent alebo človek bez vysokej, ktorý podobnú prácu vykonáva od dovŕšenia osemnástky?
Vysoká škola je dôležitá. Zvyšuje človeku jeho status v spoločnosti, nehovoriac o vyššom finančnom ohodnotení podľa tabuľkového systému pláce. Ale bez skúseností sa dobrá a perspektívna práca hľadá naozaj ťažko. Kde teda nabrať znalosti, ktoré nám otvoria dvere do šéfovských rohových kancelárií?
Bez vánku sa ani lístok nepohne
Nuž, toto otrepané porekadlo platí aj tu. V priemere má každý tretí absolvent vysokej školy problém získať prácu. Najvážnejšími príčinami sú absencia skúseností a hrozivý, ale pravdivý pojem – nerozvinutosť pracovných návykov. Tým, že študenti nepracujú v odbore, ktorý študujú (prípadne nepracujú vôbec), nemajú skúsenosti a po skončení štúdia sú odsunutí na nevýhodnejšiu pozíciu.
Zadarmo nám nikto nedá nič, ale pre budúcnosť sa oplatí niečo urobiť zadarmo. Mnohé školy majú v učebných osnovách povinnú prax, ktorú však niektorí študenti využívajú tak, že si u známych nechajú potvrdiť tlačivo o absolvovaní a majú svätý pokoj. Predsa však nezaškodí trochu nahliadnuť do problematiky v praxi a dať si tú námahu s poctivou dochádzkou na prax. Minimálne získate prehľad o tom, ako sa daná práca robí (alebo aj nerobí) v skutočnosti, v lepšom prípade získate ako bonus možnosť zotrvať vo firme naďalej, na začiatok aspoň brigádnicky. Ekonomické zameranie vašej školy môžete využiť napríklad v bankovom sektore. Okrem praxe ponúkajú banky aj rôzne vzdelávacie programy, kde získate základné zručnosti a znalosti v tejto oblasti. Nevyhýbajú sa ani stážam. „Na jeseň tohto roku odštartujeme už tretí ročník programu Stážuj & Pracuj. Ide o program pre študentov najmä štvrtých a piatych ročníkov vysokých škôl. Stáž u nás prebieha podobne ako brigáda, má však mnohé ďalšie výhody, napríklad, že každý študent má svojho mentora, ktorý sa mu venuje,” približuje stáž vo VÚB banke stážistka Hana Vaníková.
Ako si vybrať správne pracovisko
Výber miesta praxe si dopredu poriadne premyslite. Skúste si zvoliť také miesto, kde nebudete len „tichý pozorovateľ”, ale budete súčasťou chodu prevádzky. Človek nikdy nevie, ak sa šéfovi osvedčíte, určite vám prinajmenšom napíše odporúčanie, ktoré vám môže otvoriť dvere do budúcej práce.
Nezabudnite na prípravu pred samotným pohovorom. Správne a pravdivé údaje v životopise sú, samozrejme, základ. Ak si doň niekto napíše „som kreatívny, flexibilný a komunikatívny”, nemusí mu to počas pohovoru „prejsť”. Alex Horváth, divízny finančný riaditeľ pre medzinárodnú IT firmu, vie do minúty odhaliť, či človek robil celý život poskoka, alebo bol naozaj „director pre logistiku”, ako uvádza v životopise. „Keď mi niekto povie, že je kreatívny, tak sa ho jednoducho spýtam: fakt? A čo si za posledné dva mesiace urobil a malo to dosah na tvoje okolie v tejto oblasti? Prax je dobrá a ráta sa všetko. Keď niekto vyjde zo školy a nemá nič, som naňho na pohovore zlý. Keď má človek prax, tak je o čom rozprávať.” A ďalšia cenná rada nad zlato – menej je niekedy viac. „Ak je uchádzač príliš sebavedomý, až arogantný, tak sa na interview pritvrdí a jedna strana to nezvládne,” dodáva Alex, ktorému prešlo cez ruky asi 300 uchádzačov počas 12 rokov.
Ďalšou výhodou praxe počas školy je, že ju môžete absolvovať viackrát a vždy niekde inde a ak vám práca alebo pracovná pozícia nebude vyhovovať, môžete sa poďakovať, zbaliť si svojich päť sliviek a obrátiť sa na inú firmu či spoločnosť. Taktiež si vybudujete základnú sieť kontaktov, ktoré sa vám môžu v budúcnosti hodiť. Možno si niektorý zo zamestnancov firmy, v ktorej ste boli „dievča pre všetko” zriadi vlastný biznis a ponúkne vám spoluprácu a rohová kancelária s výhľadom na Dunaj pre vás odrazu až také tabu nebude.
autorka článku: Andrea Janovská
autorka fotografií: Martina Hatňanková
