Učitelia, prekladatelia, žurnalisti, spisovatelia či copywriteri sa stretli na neformálnej konferencii o slovenskom jazyku, ktorá niesla názov 3 bodky. Organizátorky, Monika Zbínová a Mária Hrdličková, taktiež stoja za projektom Milujeme slovenčinu. Ten sa venuje najmä popularizácii slovenčiny.
V tretiu májovú sobotu sa v Mediahause v Nitre stretli milovníci slovenčiny. Prednášky sa niesli v duchu nášho materinského jazyka. Učiteľstvo, editorstvo, prekladateľstvo, žurnalistika a médiá, copywriting, lingvistika a literatúra.
Úvodné slovo patrilo pani Nikolete Baánovej, učiteľke slovenčiny. Jej témou bola Slovenčina spoza katedry. Poukázala najmä na to, že slovenský jazyk je síce pre študentov povinnou jazdou, ale môžeme z nej urobiť húsenkovú dráhu.
Editorka vydavateľstva Slovart Katarína Škorupová sa s nami podelila o to, čo všetko musí jeden roztržitý editor udržať v hlave. Taktiež, ako to robí, aby aspoň polovicu nezabudol. Svoju pozornosť zamerala hlavne na problematické prekladanie detských kníh do slovenčiny. Za najznámejší príklad pokusu o doslovný preklad a „poslovenčenie” považuje dielo Jožko Mrkvička v londýnskom metre.
50 odtieňov prekladu bola téma prekladateľky Maji Mlynarčíkovej. Účastníkov previedla rôznymi strasťami či problematickými zákutiami prekladu do slovenčiny. Upozornila i na to, že jazyk nie je vytesaný do kameňa a slovník ho nepredpisuje, len popisuje.
O žurnalistike a médiách povedala niečo viac Andrea Koltaiová. Newspeak – Nový „language lifestyle” Slovákov? To je problematika, ktorou sa zaoberá a niečo z nej objasnila aj bodkám (účastníkom konferencie). Prenikaním cudzích slov, najmä angličtiny, do nášho jazyka vzniká akási „slovangličtina”. Stále viac sa stretávame s porušením nášho základného pravidla: píš, ako počuješ. Novodobý trend stále výraznejšej internacionalizácie jazyka určuje niečo iné – píš, ako píšu iní a nauč sa čítať, ako to vyslovujú.
Copywriter Martin Šauer zo susedného Česka načrtol zaujímavú tému: Jak nenudit čtenáře xmrti (a přesvědčit ho k nákupu)? Poskytol niekoľko cenných rád, týkajúcich sa copywritingu či celkovo písania na webe, blogu. „Nepíšte o sebe. Čitateľa to nezaujíma. A… trochu života do písania!” odkázal ostatným copywriterom.
Medzi prednášajúcimi sa objavil aj pedagóg z katedry slovenského jazyka UKF Marcel Olšiak. Venoval sa dynamike súčasnej slovenčiny v médiách. Zaujímavým bodom tejto lingvistickej témy bola videoprezentácia záznamov. Bolo možné porovnať tzv. spravodajskú melódiu používanú v rôznych obdobiach, či u rôznych moderátorov, alebo hlásateľov.
Čerešničkou na slovenčinárskej torte bol Daniel Hevier. Spisovateľ, ktorý si už čo-to v živote preskákal. V duchu priateľskej atmosféry uvažoval nad tým, že každý ľudský život je príbeh. V literatúre nie sú dôležité mená, logá, ale príbeh. Knihy by mali vytvárať prázdnotu, ale takú, ktorá je zaľudnená. Sila literatúry je v tom, že nechce nič meniť a už vôbec nie rýchlo. Aj to sú jeho myšlienky a na záver vtipne poznamenal, že toto podujatie mohlo byť uskutočnené práve preto, že to do rúk vzali ženy.
3 bodky mali tento rok svoju premiéru a milovníci slovenčiny veria, že to nebola zároveň derniéra, ale o rok sa stretnú zas.
autorka článku: Zuzana Vandáková
autori fotografií: Yannis Dimitriadis, Jana Martišková
