Keď sa povie Cyprus, väčšina ľudí si predstaví leto a príjemnú dovolenku. Zlatisté pláže, luxusné hotely a všemožné spôsoby využitia voľného času – to sú len niektoré svetlé stránky ostrova, na ktorom sa z morskej peny zrodila bohyňa lásky Afrodita. My sme sa však na Cyprus pozreli z iného súdka – z toho pracovného. Nechajte sa inšpirovať skúsenosťami dvoch slovenských študentiek a vyberte si vlastný spôsob vycestovania.
Niekomu vyhovuje väčšia dávka dobrodružstva a vyberie sa za hranice sám, na vlastnú päsť. Iný zas potrebuje vykročiť do sveta s pomocou agentúry, ktorá všetko zariadi a o pracanta sa náležite postará. Preto sa nedá jednoznačne určiť, ktorý spôsob má viac plusov alebo mínusov. Vždy je lepšie pridŕžať sa skúseností niekoho, kto si to pred nami vyskúšal a vrátil sa živý a zdravý. Občas nečas vám ponúka príbehy dvoch študentiek z UKF, ktoré Cyprus okúsili plnými dúškami a všetkými desiatimi ho odporúčajú.
Andrea: „Rok pred Cyprom som už pracovala cez agentúru na Malých Kykladách v Grécku. Páčilo sa mi to dobrodružstvo, samostatnosť a zvlášť vidina kopy peňazí a ešte väčšej kopy slnka a zábavy. Veď kto si môže dovoliť trojmesačnú dovolenku na Cypre? Agentúru som si vyberala na základe odporúčaní kamarátov. Komunikácia s ňou bola na úrovni. Dopredu mi všetko vysvetlili a po príchode ma zaviedli priamo do cyperskej agentúry, kde si ma vyzdvihol šéf. Bývala som v jednej hotelovej izbe s kuchynkou a sprchou. Nebol to luxus, ale stačilo to, nie som fajnovka. Práca bola, ako inak, barmanská. Pracovali sme iba v noci, zhruba od deviatej večer do štvrtej rána, a potom sme mali celý deň voľný. To znamenalo pláž, more, slnko, nákupy a oddych. V bare sme boli dobrá multikultúra od krajín ako Česko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, až po Litvu či Ghanu. Peniaze boli skvelé, najlepšie sa však dá zarobiť, ak sa na zákazníka usmievate a ste prívetiví. Z hotela som mala blízko na pláž a aj v bare som spoznala veľa ľudí, takže ak bol „day off”, chodili sme na výlety a užívali si. Ani dnes by som neváhala ísť cez agentúru, chvalabohu mám dobré skúsenosti. Ale pokiaľ je možnosť nakontaktovať sa na niekoho známeho, kto by sa za vás mohol prihovoriť, neriešte agentúry. Účtujú si svoje nemalé poplatky, ale napokon, nech si každý vyskúša sám.”
Lenka: „Môj bratranec žije na Cypre už nejaký ten čas. Keď prišiel cez zimu domov, stretli sme sa a len tak spomenul, že ak by som mala záujem, môžem cez leto prísť a vybaví mi prácu. Tak sa aj stalo. Pracoval na stavbe a v tom čase práve dokončovali štyri bytovky, ktoré mali aj bazény. Bol to naozaj pekný prímorský areál. Môj priateľ robil na stavbe s bratrancom a ja som tieto byty, ešte predtým, ako ich odovzdávali majiteľom, upratovala. Po maliaroch, elektrikároch, posledných úpravách a od prachu zo stavby. Pracovnú dobu sme nemali nejako striktne danú, začínali sme vtedy, keď do práce šiel niekto, kto nás odviezol. Tak globálne môžem povedať, že sme do práce chodili okolo siedmej a pracovali sme asi do šiestej večer. Vyplácaní sme boli týždenne, vždy v piatok. Zmluvu som mala uzatvorenú s nimi a stačilo mi poistenie, ktoré som mala zo Slovenska. Cez víkendy sme mohli pracovať, ako sme chceli. My sme však väčšinou oddychovali a chodili k moru. Boli sme tam dva mesiace, pričom posledné dva týždne sme už nepracovali. Využili sme ich na spoznávanie ostrova, požičali si skúter a chodili sme.”
Netreba sa teda ničoho báť, nikto vám v cudzine neodtrhne hlavu. Treba si však dávať pozor na agentúru, ktorá vám bude sprostredkovávať prácu. Predtým, ako niečo podpíšete, overte si dôveryhodnosť agentúry, skúsenosti iných a najmä netreba zabúdať ani na bájny šiesty zmysel.
