Marek Števík je študentom Pedagogickej fakulty UKF, odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Aj keď bol pre neho len alternatívou, dnes neľutuje. Marek sa v predchádzajúcom roku zúčastnil Olympiády techniky Plzeň 2013, na ktorej so svojou prácou Dajme veciam druhú šancu dosiahol krásne 3. miesto.
Ako si sa dostal na Olympiádu techniky Plzeň 2013?
Spoznal som jedného magistra z našej fakulty, ktorému som predviedol, na čom pracujem. Práve mu vypadol jeden človek, ktorý sa mal súťaže zúčastniť, tak ma tam posunul. Všetko to bolo dosť narýchlo a svoju prácu som nemal úplne dokončenú. Nebola presne podľa mojich predstáv. V podstate som ju dokončil deň pred olympiádou.
Bol si na súťaži jediný z UKF, prípadne z Nitry či Slovenska, alebo vás bolo viac?
Samozrejme, bolo tam najviac českých študentov. Z našej univerzity sa okrem mňa olympiády zúčastnili aj ďalší traja študenti. Zo Slovenska sa olympiády zúčastnili aj dvaja študenti z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ďalej tam boli tiež študenti z Poľska a Slovinska.
Čo ťa inšpirovalo pri tvojej práci Dajme veciam druhú šancu?
Pravdupovediac, odmalička ma fascinovala robotika, no vedel som, že je to drahý a časovo i vedomostne náročný koníček. Zistil som, že veľa vecí, ktoré vyhadzujeme, môže byť aj ďalej zužitkovaných. Tak som si jednotlivé komponenty začal vyrábať sám z vyradených vecí. Je to ekonomické aj ekologické zároveň. Preto aj ten názov práce.
Aká bola hlavná téma tvojej práce? Čo si ňou chcel povedať?
V podstate som chcel poukázať na to, ako sa denne šrotujú masy elektronického odpadu. Pritom sa dá tento „odpad“ využiť vo funkčnom celku, ktorý dokáže bez problémov fungovať. V komerčnej praxi to veľký význam nemá, pretože keď človek niečo potrebuje, tak si to kúpi. Chcel som tým podotknúť najmä to, že školy na Slovensku majú nedostatok prostriedkov na to, aby mohli investovať do materiálov a pomôcok potrebných pre praktickú výučbu. Pritom ich denno-denne zahadzujeme. Ak by školy prostredníctvom učiteľov viedli žiakov k tomu, aby tieto veci nevyhadzovali, ale radšej ich priniesli do školy, mohli by s nimi následne pracovať. Sám môžem potvrdiť, že z celkového počtu zariadení, ktoré som vyhodil, som zužitkoval približne 75 percent.
Konzultoval si prácu s nejakým profesorom alebo si na nej pracoval sám?
Prácu som robil sám ešte v časoch, keď som o olympiáde ani nevedel. Bol som tam dohodený v podstate ako náhrada za iného študenta, ale aj napriek tomu, že to bolo všetko na poslednú chvíľu a konkurencia bola silná, vyšlo z toho celkom pekné 3. miesto.
Pomohli ti nejako poznatky a vedomosti zo školy pri realizácii alebo si pracoval skôr intuitívne?
Akékoľvek vedomosti pri tejto práci som nadobudol sám. V rámci svojho voľného času a svojho záujmu som si naštudoval potrebnú literatúru. Z tohto hľadiska mi môj študijný program v podstate nemal čo ponúknuť.
Máš ešte v úmysle zúčastniť sa tejto alebo podobnej súťaže?
Plánujem sa zúčastniť aj budúcoročnej Olympiády techniky 2014 so svojím novým projektom, ktorý už konzultujem s jedným magistrom. Zatiaľ nechcem zverejňovať, o čo ide, ale tentoraz dúfam v jednoznačné víťazstvo.
Čo sa chystáš robiť po škole? Aké sú tvoje plány, predstavy, ciele či sny?
Zatiaľ sa ešte veľmi nepozerám dopredu. Snažím sa čo najviac vyťažiť z toho, čo je tu a teraz. Určite by som si chcel nájsť dobré zamestnanie, do ktorého budem chodiť s nadšením, a mať vždy okolo seba skvelých ľudí, ktorí ma podporia nech už pôjdem za čímkoľvek.
autorka: Viktória Dušecinová
foto: siliconrepublic.com, facebook.com
