Hobit: Smaugova pustatina, 2013, Dobrodružný / Fantasy, réžia: Peter Jackson, hrajú: Martin Freeman, Ian McKellen, Benedict Cumberbatch, Luke Evans, Orlando Bloom, Evangeline Lilly, Richard Armitage, Graham McTavish, James Nesbitt, Cate Blanchett…
Peter Jackson bláznivo zamilovaný do monumentálnych vizuálnych svetov sa znovu nezaprel. Prostredný diel trilógie Hobit, nakrútený podľa Tolkienovej predlohy, ponúka množstvo nápaditých audiovizuálnych scén, no napriek záplave pozitív z neho, žiaľ, nesrší potrebná epická kolosálnosť.
Aj v tomto pokračovaní po prvej snímke s názvom Hobit: Neočakávaná cesta (2012) sa stretávame s trpasličou skupinou pod vedením dediča ereborského trónu Thorina, ktorého cieľom je dostať sa k Osamelej hore, aby znovu uplatnil svoje právo na dedičský trón. Pod Osamelou horou sa však usídlil hrôzostrašnými povesťami ovešaný drak Smaug. Ten si trón a všetko bohatstvo Osamelej hory privlastnil a nemieni sa ho vzdať za žiadnu cenu.
Tak ako predchádzajúca trilógia Pán prsteňov, aj Hobit je najmä o nekonečnom putovaní po úchvatnej Stredozemi, o súboji medzi dobrom a zlom, o odvahe a sile priateľstva. Thorinova výprava spolu s hobitom Bilbom musí prejsť behom trojhodinového filmu množstvom prekážok, kým sa dostane k vytúženému cieľu. Spoločnosť im robí mocný čarodej Gandalf, ktorý sa však onedlho odpojí, aby preskúmal zmáhajúce sa zlo na mieste zvanom Dol Guldur.
Film oplýva neuveriteľným priestorovým rozpätím, presne tak, ako to pri Jacksonových veľkofilmoch obľubujeme. Trpasličia výprava čelí všemožným nástrahám strašidelného lesa zvaného Temnohvozd, neskôr padá do zajatia lesných elfov a jej poslednou zastávkou pred výstupom na Osamelú horu je Jazerné mesto obývané ľudskou rasou.
Napriek tomu, že sa Jackson riadi overenými hollywoodskymi šablónami, ktoré z Pána prsteňov urobili najimpozantnejšiu trilógiu v histórii, druhý Hobit disponuje iba niektorými parametrami, preto má malú šancu zaradiť sa po boku Pána prsteňov. Jedným z nedostatkov Hobita je dejová kostra, ktorá nemá potrebnú hĺbku. Prirodzene, dej s viacerými rozvrstvenými líniami obsahuje množstvo postáv s rôzne vykreslenými vzťahmi, no tie nie sú dostatočne rozvinuté na to, aby vyvolali celkový úžas nad dejovým rámcom filmu. Jediným emocionálnym motorom snímky je lesná elfka Tauriel (tá sa v Tolkienovej predlohe nevyskytuje) a jej vzťah k trpaslíkovi Kilimu a Legolasovi, ktorého poznáme z Pána prsteňov.
Evangeline Lilly v úlohe Tauriel predviedla jeden z najlepších hereckých výkonov. Hobit Bilbo, stvárnený Martinom Freemanom, bol zase jediná postava, ktorá pochmúrny dej odľahčovala priliehavým humorom. V spojitosti s Bilbom a Gandalfom tiež boli pre film príznačné narážky na Pána prsteňov, ktoré obom trilógiám dodávali príjemnú nadväznosť. Odrážali sa najmä v scénach, keď Bilbo čoraz väčšmi podliehal hrozivej moci prsteňa a Gandalf si začal uvedomovať vzrastajúcu silu Saurona.
Devízou snímky jednoznačne zostáva famózna vizuálna a temná stránka, ktorá vyráža dych. Kúzelníci z Jacksonovej trikovej firmy WETA nám opäť predostreli ohromný svet s paletou najrôznejších bytostí od trpaslíkov a hobitov, cez čarodejov, elfov a škretov až po monštruózneho draka, ale aj znamenité novozélandské scenérie. Na nedostatočne emocionálnej atmosfére filmu má okrem nesúdržného deja podiel hudba Howarda Shorea, ktorá je síce prepracovaná a temná, no nedisponuje žiadnym výrazným melancholickým či strhujúcim motívom, aký by si podobný veľkofilm zaslúžil.
Celkové dojmy z druhého Hobita sú mierne rozpačité. Z počiatočného nadšenia nad audiovizuálnym aspektom, dynamickým tempom a opätovným nostalgickým vstúpením do magického sveta Stredozeme zostalo rozčarovanie nad slabším dramatickým oblúkom a hudbou. Pokračovanie je síce temnejšie a vážnejšie, no chýba mu hĺbka a epická veľkoleposť.
Trailer filmu si môžete pozrieť TU
autorka: Mária Pánisová
foto: New Line Cinema, MGM, Warner Bros. Pictures
