Herečka Marcela Lendvaiová sa môže pochváliť tým, že putovala od Levíc cez UKF až po Hollywood. Je príkladom toho, že ak má človek dosť odvahy a chce, tak naozaj všetko sa dá skĺbiť. Občas nečas vám s touto zaujímavou a neobyčajnou osobnosťou prináša rozhovor, ktorý môže namotivovať aj vás. Pretože práve Marcela Lendvaiová je dôkazom toho, že ak snívate vo veľkom, nič nie je nemožné.
Váš život je naozaj pestrý. Študovali ste na Slovensku, v Anglicku, Dubaji a okrem toho aj herectvo v Los Angeles. Vystriedali ste viacero zamestnaní, o ktorých niektorí len sladko snívajú, napríklad aj úspešnú kariéru letušky. Máte nejaký manuál na to, ako toto všetko možno postíhať?
Nejdem sa hrať na experta, ktorý vie odpovedať na túto otázku, ale z mojej skúsenosti viem, že je dôležité mať sny a ísť si za nimi. Vždy som robila viac vecí naraz a mnohí ma odrádzali, že sa to nedá stihnúť, že si na seba priveľa „nakladám“, že mám byť „realista“. Keď si však zaumienite, že si za niečím chcete ísť, ste ochotný pre svoje túžby a sny zložiť niekedy aj náročné obete a nezastanete na tejto ceste, kým nedosiahnete svoj cieľ, tak nemôžete prehrať. Nič nie je nemožné – snívajte vo veľkom!
Od strednej zdravotnej školy, ktorú ste navštevovali, je to k herectvu naozaj ďaleko. Čo vás priviedlo k nápadu vyskúšať kariéru herečky?
Herectvo bolo mojou vášňou odmalička. Moja babka bola ochotnícka herečka, speváčka, režisérka, scenáristka, zakladateľka a riaditeľka folklórnych skupín. Viedla ma k recitovaniu a vystupovaniu pred publikom od raného detstva. Samozrejme, zúčastňovala som sa aj všetkých recitačných a speváckych súťaží či súťaží v písaní vlastnej tvorby (čo mi tiež zostalo dodnes). Práve na strednej zdravotníckej škole som veľmi intenzívne pracovala aj na svojej kreatívnej stránke. Reprezentovala som školu v recitovaní, založila som školské noviny, rádio, herecký krúžok a aj utorkové posedenia pri čítaní vlastnej tvorby. Herectvo bola však z umenia vždy moja najväčšia láska.
Ako ste sa vlastne dostali do školy herectva v Los Angeles?
V tom čase som žila už sedem rokov v Dubaji. Najprv som sa len pohrávala s myšlienkou ísť na mesačný herecký kurz, kde by som mohla študovať to, čo som amatérsky robila celý život. Jedného dňa však u mňa došlo k zlomu, kedy som sa rozhodla, že to buď urobím na 100%, alebo vôbec. Rozhodla som sa teda ísť si splniť sen priamo do Hollywoodu, do školy v Universal studios. Bolo to jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote, keďže som mala úžasnú prácu, stabilný, zabehnutý život, výborný dlhodobý vzťah… Toto rozhodnutie ísť si za snom a začať znovu od nuly ma veľmi vystrašilo, ale ak vás vaše sny nevystrašia, tak nie sú dosť veľké.
Vaše rozhodnutie zanechať rozbehnutú kariéru letušky, ktorá predstavovala akúsi istotu, a namieriť si to rovno do mekky všetkých filmárov, akou Hollywood je, určite vyžadovalo veľa odvahy. Nebolo vám ľúto túto istotu a aj samotné zamestnanie opustiť?
V tom čase začínala celosvetová finančná kríza, a preto nechať stabilnú nadštandardnú prácu zas raz mnohí nazývali šialenstvom. Čo nasledovalo bol však najlepší rok môjho života! Na jednej strane je ťažké opustiť svoju komfortnú zónu, ale na strane druhej človek potrebuje neustály rast a rozvoj. V tom čase som už bola trénerka letušiek v najlepších aerolíniách sveta, mala som prechodený celý svet, videla som extrémnu chudobu, a keďže som bola letuškou v prvej triede, tak aj stretla extrémne bohatých ľudí. Ukončila som všetky svoje štúdiá a dá sa povedať, že som už veľmi nerástla. Do tohto rozhodnutia som potrebovala dozrieť a keď ten moment prišiel, tak som proste skočila a užívala si tú bláznivú jazdu do neznáma.
Ste asi jedinou slovenskou herečkou, ktorá okúsila, aké je to stáť na divadelných doskách Hollywoodu. Aké to je žiť v meste, ktoré je snom každého herca, a hrať na doskách, ktoré skutočne znamenajú svet?
Los Angeles je moja srdcovka a žiť tam je úplne iné, ako ísť tam na dovolenku. Dovolím si tvrdiť, že L.A. človek naozaj pochopí, až keď tam žije. Je to fascinujúce mesto, obklopené prekrásnou kalifornskou prírodou a plné slnečných ľudí. V L.A. žije neskutočné množstvo hercov, ktorí každý deň bojujú za svoje sny vo veľmi náročných podmienkach. Sú to jedni z najodhodlanejších ľudí, akých som kedy stretla. Žiť v Hollywoode je na jednej strane absolútne elektrizujúce a na druhej strane pre herca alebo umelca aj veľmi náročné. Neustále beháte po konkurzoch, hereckých kurzoch, filmových podujatiach, natáčaniach či foteniach a všetko je finančne enormne náročné.
Aj váš profil na databáze IMDB dokazuje, že ste si okrem divadla zahrali aj vo viacerých krátkych filmoch či seriáloch, dokonca ste sa objavili aj vo filme Luck po boku Dustina Hoffmana. Mohli by ste nám o týchto projektoch povedať viac, prípadne nám dať tip, kde by vás mohol uvidieť aj slovenský divák?
Zahrala som si napríklad aj v CSI Miami, v Love Bites či v Airline Disaster. Funguje to asi tak, že si nájdete agenta, ktorý vás potom posiela na konkurzy. Na jeden konkurz príde aj 100 ľudí, typovo takých istých ako vy. Veľmi dlho však trvá, kým vás spoznajú castingoví riaditelia a kým vás na taký konkurz vôbec pozvú. Naučíte sa prijímať odmietnutie a prestať si to brať osobne. Tiež sa v záujme vlastného psychického zdravia musíte naučiť po každom konkurze odpútať od posadnutosti dostať tú rolu a nesedieť celý deň fanaticky s telefónom v ruke, kedy zavolajú, že postupujete do užšieho výberu. Keď už rolu ale dostanete a režíruje vás napríklad Michael Mann, tak viete, že sa všetka tá ťažká práca vyplatila.
Zdržiavali ste sa počas vášho štúdia na UKF v Nitre často alebo vám to vaše ďalšie štúdiá a iné aktivity nedovoľovali? Ako si spomínate na študentské časy v Nitre?
Na štúdium na UKF rada spomínam, boli to veľmi pekné chvíle, ktoré ma naozaj napĺňali. Mala som úžasných spolužiakov aj profesorov. Každému jednému z nich patrí vďaka, keďže by som to bez nich nedokázala. Žila som v tom čase v Dubaji, lietala po celom svete, študovala navyše aj na anglickej univerzite a všetku dovolenku a voľný čas som naozaj obetovala škole. Doktorandské štúdium už nebolo tak časovo náročné, ale magisterské mi teda dalo zabrať. Študentské časy určite patria medzi najkrajšie chvíle v živote človeka a mňa škola navyše vždy aj veľmi bavila. No a Nitra bude pre mňa navždy vzácnym mestom. Dnes tam dokonca býva priateľka a syn môjho brata, takže sa tam stále budem mať dôvod vracať. 🙂
autorka: Lenka Miškolciová
foto: archív M. Lendvaiovej
