Všetko sa to začalo Antikristom. Séria pokračovala Melanchóliou, ktorá síce človeku na psychickej pohode nepridala, ale po režisérskej stránke to bol skvelo zvládnutý motív konca sveta. Pred dvoma rokmi Trier avizoval nakrútenie posledného dielu, ktorý by mal jeho depresívne vízie zavŕšiť. Do kín sa dostal kontroverzný film. Lars poskytol divákom jedinečnú možnosť nazrieť do ženskej mysle v ôsmich kapitolách, rozdelených do dvoch častí. Nymfomanka.
Príbeh začína klasickým „trierovským“ úvodom, ktorý nám načrtol prostredie deja. Joe leží zakrvavená a bezvládna na zemi, kde ju objaví Selligman (Stellan Skarsgård), ktorý sa vždy snaží dokázať jej, že je dobrým človekom.
Už od veľmi mladého veku si uvedomuje svoju sexualitu inak ako ostatní. Nikdy nebrala sex ako niečo späté s láskou. Bola to jednoducho túžba, pud, ktorý potrebovala ukojiť. Mladučká Joe (Stacy Martin) takto plávala svetom, objavovala zákutia sexuálneho dobrodružstva, neschopná nadviazať vzťah či udržať si robotu. Netradičný bol aj spôsob zvládania emócií – sexom. Výnimkou nebola ani otcova smrť. Ani vo vzťahoch nebola iná, lásku považovala za jednu z najväčších slabostí a prežitkov človeka.
Trojhlasné stvárnenie milovania na pozadí Bachovej Toccaty bolo dokonalým vysvetlením, prečo jej nestačí len jeden. Pri tejto scéne sa na to človek prestane pozerať ako na jednoduché porno, začne vnímať hĺbku.
S Jerômom prišla aj láska a Joe dosiahla najväčší paradox vo svojom živote: Keď začala milovať, prestala dosahovať orgazmus. Napriek tomu viedla stereotypný a rodinný život. Jeden jej však nestačil a medzi Jeromom a Joe došlo k dohode. Začala hľadať uspokojenie aj inde.
V druhom diele, v ktorom sa hlavnej úlohy ujala Gainsboroug, sa Trier sústredil viac na psychiku ženy, na ženskú obscénnosť, na nymfomanku v neskreslenom význame.
O pár rokov zúfalo hľadala všetky možné spôsoby na navrátenie jej najväčšieho potešenia. Keď sa jej pri sadomasochistickom pokuse vrátil zmysel života, prišla o syna. Jerome z hnevu, že nechala syna samého a takmer sa zabil, jej dal na výber. Ona sa otočila a v slzách odišla. Vždy bola a bude iná, miluje to, aká je. Predstavuje nezávislosť v ženskom svete.
Nymfomanka podáva príbeh ženy z netradičného hľadiska. Mnohí pri pohľade na názov čakajú dávku sexu. Poburujúca snímka má však vo svojom pozadí niečo hlbšie. Niečo, čo je pre mnohých z nás pohoršujúce, pre filmových fajnšmekrov kvalitné a pre milovníkov psychológie bravúrne zvládnuté.
autorka: Adriána Majerčínová
foto: comingsoon.net
Napísať recenziu na tento film podľa mňa vôbec nie je jednoduché. Pretože nech sa snažíme akokoľvek, slová len ťažko vystihnú tú zvláštnu depresiu, ktorú človek pri jeho pozeraní cíti. Obzvlášť, keď sedí v kine a všetko vidí na veľkom plátne, lebo pozerať Nymfomanku v obývačke je jednoducho hlúposť. Čakala som (keďže tento film nie je žiadnou novinkou), že recenzia ponúkne trošku hlbší obsah. Že pripraví diváka na to, že sa možno po 20 minútach postaví a celé to znechutene vypne. Alebo že ho Charlotte Gainsbourg bude v mysli otravovať ešte niekoľko dní. Chýbalo mi tam vysvetlenie, prečo je toto “dielo” iné, šokujúce, čím môže formálne aj obsahovo prekvapiť. Možno však bola recenzia písaná s tým, že o Nymfomanke už predsa každý počul…
A možno ešte jedna vec.. Celý text je potopený veľmi ťažkým titulkom. Človek ho nepochopí, ak film nevidel a takisto nie je vysvetlený ani v texte. Škoda.