V Univerzitnom ateliéri FF UKF sa 26. novembra konal Komponovaný večer študentov kulturológie. V rámci neho mladé zoskupenie predviedlo svojskú adaptáciu jedného z klenotov antickej komédie – Aristofanovu Lysistratu.
Podmienku, ktorá bola uvedená na plagáte – vstup voľný s dobrou náladou – spĺňali všetci zúčastnení. Program bol síce krátky, no úsmevný. Tvorili ho lepšie i horšie herecké výkony, príjemné spevácke vystúpenia či energické tanečné kreácie.
Ďalšie divadelné spracovanie pomerne známeho diela však malo svoje nedokonalosti. Napríklad nebolo zjavné, do akého prostredia a časového obdobia bolo situované. Kulisami boli dva grécke stĺpy, no kostýmy boli nejednoznačné, oblečenie prevažne moderné. Reč miestami archaická, miestami plná novodobých výrazov. Citoslovce „Bože“ striedal povzdych „bohovia“.
Milovníci starovekého umenia vyžadujúci do detailov dotiahnuté adaptácie by podobné predstavenie zrejme vnímali kriticky. No takí sa vtedy v ateliéri nenachádzali. Nová úprava Aristofanovej komédie predstavovala súbor jednoduchých, uvoľnených scénok, ktorých cieľom bolo pobaviť nenáročného diváka. Tvorivým kulturológom sa to podarilo. Svojou spontánnosťou obecenstvo dokázali zaujať. Nasvedčovali tomu výbuchy smiechu a tiež dlhé potlesky, ktoré hlavní aktéri zožali počas hry, no najmä po jej skončení. Po záverečných poklonách sa účinkujúcim, celkom logicky, žiadalo emocionálneho uvoľnenia, čo dala nahlas na známosť jedna z Lysistratiných „vzbúrenkýň“: „A my ideme piť!“
O čom je vlastne tá Lysistrata?
Aténske i sparťanské ženy, ktoré viedla krásna a bystrá Lysistrata, sa rozhodli odoprieť svojim mužom sex, pokiaľ neprestanú s nezmyselnými bojmi. Láska a vášeň nakoniec nad vojnovými pudmi, ako inak, zvíťazili.
autorky: Anna Patková, Zuzana Vandáková
foto: autorka
