Ešte dvadsiateho druhého októbra sa vo večerných hodinách v priestoroch umeleckého ateliéru UTA opäť uskutočnila Improliga. Hojná účasť, neľudské teplo a málo stoličiek boli charakteristické aj pre tretiu Improligu v poradí.
Viacerí z vás možno ani netušia, o čom je reč. Improliga je veľmi úspešná akcia Študentského divadla VYDI, ktorá sa uskutočňuje dvakrát ročne. Prvá tohtoročná Improliga bola zároveň druhým kolom konkurzu pre nových divadelníkov. Diváci mali teda možnosť na vlastné oči vidieť v akcii čerstvo začínajúcich hercov, ale i starých divadelníkov, hudobníkov, spevákov či scenáristov. Improligy sa totiž môže zúčastniť ktokoľvek. Stačí mať svoj tím a poriadnu dávku odvahy.
Skúsenosť a talent
Dve najpotrebnejšie veci pre úspech vo svete divadla. Vie i to Marcela Králiková, vedúca VYDI, ktorá sa po celý čas spokojne usmievala. Divácka účasť, ale i účasť tímov bola poriadne vysoká. Priestory umeleckého ateliéru v školskej budove na Slančíkovej neboli pripravené na taký nával divákov, a preto praskali vo švíkoch. V malých nevetraných priestoroch sedeli len tí vyvolení. Takmer polovica divákov musela v malej miestnosti bez okien stáť. Ak sa však chceli pozrieť na svojich priateľov (prípadne napísať článok do Občasu nečasu), museli to vydržať. Postupne sa na javisku predstavilo osem tímov v zložení dvoch, troch alebo štyroch členov. Nezáležalo na veku, rase či pohlaví. Jediné, čo nesmie pri Improlige chýbať, je talent a chuť predviesť sa.
Improliga je v podstate súťaž, v ktorej ide, ako už z názvu vyplýva, o schopnosť improvizovať. Rozdelená na tri kolá trvala kvôli početnosti tímov takmer tri hodiny. Schopnosť improvizovať, talent, nápadiosť a vtip hodnotila porota zložená prevažne zo študentov alebo bývalých študentov a členov VYDI. V prvom kole musel každý tím vystúpiť na javisko, na ktorom im svietili do očí halogény ako správnym hollywoodskym hviezdam. A tu sa začínala pravá improvizácia.
Tri minúty… Niekedy málo, inokedy príliš
Súťažiaci si totiž vyžrebovali charaktery – každý za seba a jeden za tím z klobúka vytiahol tému pre všetkých. Odišli za oponu, kde mali presne tri minúty na prípravu. Vzadu ich čakalo množstvo rekvizít, ktoré mohli s najväčšou fantáziou použiť naozaj na čokoľvek. Pri čakaní, kým sa pripraví prvý tím, skracoval divákom čas sympaťák Matúš Budínský so svojím spevom a hrou na gitare. Tímy sa prezentovali jeden za druhým, poprezliekaní a dozdobení županom, parochňami a množstvom ďalších rekvizít. Tie im mali slúžiť na lepšie vyjadrenie ich pocitov, na prilákanie pozornosti a rozosmiatie publika. Talent je však talent, a preto sa to nepodarilo každému. Najvtipnejšie boli práve tímy, ktoré rekvizity použili naozaj minimalisticky. Sršal z nich vtip a každá veta mala pointu. Zožali najväčší divácky úspech a konkurencia sa jasne vykryštalizovala.
Do druhého kola postúpili všetky tímy. Kolo s názvom ABECEDA spočívalo v tom, že súťažiaci museli predviesť krátku trojminútovú scénku hovorením viet v abecednom poradí. Možno teplo, stres, únava (alebo celkom dobré vínko v dostupnej cene) zapríčinili, že viac ako polovica vysokoškolákov jednoducho zabudla poradie písmen v abecede. Pre tých boli i tri minúty veľa a diváci začali ťukať do svojich smartfónov. Bol čas ísť spať.
Tretie kolo – nutné zlo?
Všimla si to i Marcela, organizátorka podujatia, a preto pristúpila k ráznemu kroku. Keďže body za jednotlivé vystúpenia sa spočítavali, rozhodla sa posledné tri tímy vyškrtnúť a do tretieho kola poslať len tých najlepších. Veľa divákov sa tým osviežilo, no veľa aj cez prestávku pred posledným kolom odišlo. Tretie kolo bolo jednoduché a pomerne vtipné – to najlepšie na záver. Súťažiaci museli zahrať scénku len hovorením otázok v dialogickej forme. No pre všetkých bol víťaz od začiatku jasný.
Keď sa totiž hneď v prvom kole objavil na scéne tím Schody v uličke, publikum zaburácalo smiechom. Mužsko-ženský tím zaujal všetkých ľahkým vtipom, šarmom, no najmä vynaliezavosťou a kreativitou pri plnení jednotlivých zadaní. A tak nikto nebol prekvapený, keď si napokon práve oni odniesli domov po fľaši vína za výkon hodný oscarových hercov. Netreba však zabúdať na to, že ide o skúsených divadelníkov, ktorí dobre vedia, ako sa vo vodách improvizácie pohybovať. Na bližšie otázky ohľadom Improligy Marcela Králiková Občasu nečasu neodpovedala.
autorka: Simona Bagová
foto: Juliana Krčulová
