Erik Vilím je študentom prvého ročníka magisterského štúdia na Katedre estetiky FF UKF. Jeho tvorba je trochu netradičná, ale určite zaujímavá. V rozhovore odkryl niečo zo zákulisia svojej tvorivosti.
Prečo si sa rozhodol študovať práve estetiku?
Odbor estetiky som si nevybral na základe perspektívy do budúcnosti. Chcel som niečo, čo ma bude skutočne baviť a napĺňať. Na strednej škole som študoval odbor iba kvôli „papieru“. Po maturite som si bol istý, že sa chcem aj naďalej venovať umeniu, ale už nie čisto pasívny spôsob výučby. Na ÚLUKu (pozn.red.: katedra estetiky) nazeráme na umenie živým, aktívnym spôsobom, ktorý kladie dôraz na to, čo ponúkne samotný text, teda umelecké dielo.
Okrem svojej výtvarnej tvorby sa venuješ umeniu aj mimo školy?
Mimo môjho študijného zamerania mám viacero aktivít. Snažím sa využiť akúkoľvek možnosť rozšírenia skúsenosti. Teoretické znalosti, ktoré mi ponúka môj odbor, využívam aj vo svojej vlastnej výtvarnej tvorbe a tento mechanizmus funguje aj naopak. Taktiež organizujem udalosť nazvanú Kolokvium, čo je veľmi neformálne stretnutie ľudí, ktorí sa zaoberajú umením. Má to taký bohémsky nádych. Bol som poverený predošlou generáciou estetikov zachovať tradíciu tejto udalosti.
Čím sa pri tvorbe inšpiruješ?
Najčastejšia otázka na umelca, ktorá si až pýta klišé odpoveď typu: „Všetko okolo mňa, príroda, ľudia…“ Neviem presne určiť, čo konkrétne je mojou inšpiráciou. Väčšinou keď začínam pracovať, nemám predstavu o finálnej podobe. Ako zdroj používam médium internetu, nech to už vyznie akokoľvek „sucho“.
Aké výtvarné techniky sú ti najbližšie a naopak?
Perokresba, digitálna grafika, koláž atď. Hlavne techniky, v ktorých môžem využiť môj špecifický rukopis. Nevyhovuje mi napríklad tradičná olejomaľba.
Máš nejakého umelca alebo umelecké obdobie, ktoré je pre teba vzorom?
Ťažko povedať. Toto je niečo, čo sa neustále mení tým, že sa posúvam, vyvíjam. V minulosti som obdivoval Dalího, dnes je moje stanovisko k jeho tvorbe úplne opačné. Ale momentálne sa zaoberám hlavne súčasným slovenským výtvarným umením. Autormi ako Igor Benca, Pavol Truben, Juraj Toman, Juraj Kollár, Boris Sirka, Adam Šakový či Koyšová.
Čo by si povedal o svojich dielach?
V minulosti som sa svoju výtvarnú tvorbu snažil prezentovať. Paradoxne, ja osobne svoju tvorbu nepokladám za „skutočný kumšt.“ Myslím, že by to bolo by to odo mňa veľmi trúfalé. Zvlášť, keď si ako teoretik uvedomujem, kde sa súčasné umenie nachádza.
Čomu sa momentálne vo svojej tvorbe venuješ?
Momentálne v tvorbe často, dokonca aj zámerne, rezignujem na hľadanie akýchsi „veľkých tém“. Skôr sa iba zabávam, čo je viditeľné práve v mojich posledných prácach zo série „animálnosti.“ Kresbu zvierat pokladám za dosť gýčovitú, infantilnú a banálnu záležitosť, ale skúšam motívy takéhoto typu zobraziť spôsobom, ktorý ich bude stavať do inej pozície. Posunúť ich tak, aby nepôsobili infantilne. Je však otázne, či sa mi to darí, ale to už ponechám na hodnotenie druhých.
autorka: Nikola Danišová
foto: archív E.V.
