Fejtón
Štúdium na UKF má svoje výzvy, na ktoré je fajn byť vopred pripravený. Najčastejšie však bude vysokoškolská výučba pravdepodobne vyzývať na súboj vaše nervy. A to nevravím o žiadnych domácich úlohách, nikdy sa nekončiacich prezentáciách, skúškach či seminárkach. Ľudia, na to ste prišli študovať… Hovorím skôr o byrokracii, ktorá sa odo dňa nástupu na vysokú školu stane pravdepodobne jedným z vašich najbližších priateľov. Nie najlepších, ale najbližších. Už na zápise do prvého ročníka hneď zistíte, že s papiermi nie je žiadna zábava. A ak by vám to aj náhodou ušlo, pracovníčky študijného oddelenia vám to vždy rady pripomenú.
Ďalší krok vo vašom štúdiu, ktorý vás možno prinúti okamžite googliť a telefonovať do najbližšej psychologickej ambulancie, je napríklad taký AiS systém. O chvíľu (snáď) úspešne získam titul magister, ale napriek tomu je AiS pre mňa v istých veciach stále väčšou záhadou ako napríklad to, či existuje život vo vesmíre. Jasné, na stránke máme manuál k tomu, ako správne používať náš tajomný, modrý informačný systém, ale, prosím vás, kto kedy čítal návody? K tým sa, aspoň ja, obraciam až v momente, keď už fakt neviem, čo s tou IKEA skrinkou a vyčerpala som celý, skutočne bohatý, slovenský slovník vulgarizmov. Vďakabohu za tak flexibilný jazyk. Na druhej strane je ale možné, že vás ešte celkom neprešla nadšená vysokoškolská premotivovanosť a návod si predsa len prečítate. Som na vás hrdá. Ja som však už na zmenu stará a radšej budem ako Mulder veriť, že pravda je kdesi tam vonku.
A teraz nejaké základné rady, čo robiť a čomu sa vyvarovať počas vášho štúdia na UKF.
Po prvé: Vždy pozdravte svojho pedagóga. Aj keď ste mimo akademickej pôdy a stretnete sa v Bille pri pokladni, v trafike alebo v „newyorskej“ zápche pri Mlynoch. Nemyslite si, oni si vás veľmi dobre pamätajú (minimálne tvár) a verte, že sa nechcete stať terčom verejného útoku na prednáške za to, že vás rodičia poriadne nevychovali alebo nenosíte dostatočne silné dioptrie.
Po druhé: V prípade, že máte beánie, ste na plese alebo na akejkoľvek inej spoločenskej akcii a sú tam aj vaši pedagógovia, buďte opatrní. Je možné, ba je to skôr pravidlom, že ste požili väčšie množstvo alkoholu, ako by sa asi patrilo, zrazu ste neuveriteľne vtipní, priateľskí, všetkých máte radi a s každým chcete byť kamarát. Je to od vás veľmi pekné, ale pamätajte, že pedagógovia sú zväčša triezvejší ako vy a budú si vaše márne pokusy o skamarátenie sa pamätať skôr ako vy. Vyhnite sa pobeánkovej túžbe skončiť so štúdiom.
Po tretie: Ak žijete na internáte, vždy buďte slušní k pani upratovačkám. Budú si to pamätať, vaša kúpeľňa bude vždy voňať po čistiacom prostriedku a možno vás ani nebonznú za to, že fajčíte na izbe z okna. Veď sieťka proti hmyzu ešte nikdy nikoho nezastavila… Ale každopádne, dobrý pokus!
Po štvrté: To, že bakalárku alebo diplomovku dokážete napísať aj za mesiac (alebo aj menej), neznamená, že ju musíte písať iba mesiac. Začnite skôr a aprílovú premiéru Game of Thrones si poriadne užite.
Po piate: Nehádajte sa s SPUčkarom, čia škola je lepšia. Nemá to význam. Aj tak je nad Zobor jasnejšie, že tá naša.
Po šieste a po posledné: Nezabúdajte, že Ego hovorí, že žijeme len raz a štúdium na našej univerzite si poriadne užite. Po škole už váš mladý organizmus nebude až taký mladý a dávky alkoholu tak ľahko neunesie. Rovnako, stáť v rade na obedy je predsa len stále väčšia zábava ako stáť v rade na úrade práce vo vašom okresnom meste. A potom, ISIC zľavy! Vlaky „zadarmo“! Päť rokov predĺženého detstva! Či už vysoká škola alebo univerzita, stále je to to najlepšie, čo človek kedy vymyslel. Teda… Až na ten AiS, výkazy, prednášky o 7.30, hodiny na Kraskovej, obedy na Božene, rady na študijnom, powerpointové prezentácie…
.
.
.
.
.
Lenka Miškolciová
redaktorka ON
