Každý z nás potrebuje peniaze a žobroniť o ne od rodičov je často už mimo našej úrovne. Sme predsa vysokoškoláci. Mnohí z nás sa preto snažia pracovať aj popri škole alebo aspoň počas prázdnin. Prečítajte si pracovné zážitky študentov UKF.
Úbytok voľného času
Možnosť pracovať často prináša aj svoje obete. Najväčším „trestom“ pre mladého človeka je strata voľného času, na ktorý je zvyknutý. Napríklad zosúladiť si kávu s kamarátkou, ktorá má pracovné zmeny opačne než vy, nie je hračka. „Keďže som robievala 12 hodín denne, mala som dosť málo času na iné aktivity a na čas strávený s rodinou,“ hovorí Katarína, ktorá pracovala v obchode so zeleninou a ovocím. Rovnaké dojmy má aj študentka Andrea pracujúca v obchode s prírodnými produktmi. „Pracujem ako predavačka v obchode. Byť v práci 12 hodín je pre mňa naozaj veľmi dlho. Predtým som však pracovala ako čašníčka. V malej predajni sa aspoň nenachodím tak, ako pri obsluhovaní. Tiež tu mám väčší pokoj a táto práca je určite menej náročná. Dokonca som sa naučila veľa nových a zaujímavých informácií o zdravej výžive, o ktorých som vôbec netušila,“ dodala.
Manuálna práca ako motivácia
Hovorí sa, že fyzická práca je pre psychicky pracujúceho človeka často oddychom alebo odreagovaním sa. Pre študentov má manuálna práca aj motivačný charakter. Možno si ani neuvedomujete, aké máte šťastie, že môžete študovať a mať v budúcnosti „jednoduchú“ prácu. Poľahky na to prídete, keď vás vo firme postavia do výroby. „Cez leto som brigádovala vo firme na výrobu filtrov do áut. Práca za pásom, dokonca na tri zmeny, mi dala neskutočnú motiváciu do štúdia,“ spomína na svoju prácu Martina.
Inak berie skúsenosť s manuálnou prácou Maroš: „Pracoval som ako montážnik v strojárskej firme. Nebola to ľahká práca, ale bavila ma. Už ako malý chlapec som doma často pomáhal svojmu otcovi, čiže k takémuto druhu práce mám blízko. Po zmene som bol síce vždy uťahaný a do nitky spotený, ale nebol by som proti tomu, keby som si prácu zopakoval aj na dlhšiu dobu.“
Ťažký život predavačky
Ľudia si často neuvedomujú, že človek za pultom nie je o nič horší. Neľudské konanie zákazníkov v obchode neobchádza ani pracujúcich študentov. A svojím správaním dokážu pokaziť deň nejednej predavačke. „Robila som v nákupnom centre v obchode s obuvou. Mala som skvelé kolegyne, ktoré mi vždy všetko vysvetlili. Zákazníci boli poväčšine tiež milí, nechali si poradiť, niektorí sa aj radi porozprávali. No našli sa aj takí, ktorí sa vrátili do obchodu s reklamáciou alebo boli s niečím nespokojní, a zabudli, že aj predavačka je len človek,“ hovorí Adriána.
Ach, tie deti
Práca s deťmi môže byť niekedy veľmi náročná. Výchova a zvyky, ktoré majú deti doma zaužívané nemusia byť prirodzené pre tretie osoby. Skúsenosť s tým má aj Martina, ktorá vyskúšala starať sa o deti na krásnom španielskom ostrove. „Vďaka opatrovaniu dvojičiek vo veľmi bohatej rodine na Malorke som si uvedomila, že moji malí bratranci a sesternice sú vlastne veľmi milé a dobré deti. Ale ako bonus som spoznala krásy tohto ostrova, s ktorými sa mi spájajú nezabudnuteľné zážitky,“ opísala svoje spomienky Martina.
No deti nás môžu prekvapiť aj svojou šikovnosťou a postarať sa nám o situácie a zážitky, na ktoré len tak ľahko nezabudneme. „Posledné leto som robil tábor pre deti hasičov a policajtov. Je zaujímavé, že tieto deti boli vychovávané úplne inak, než som zvyknutý. A to pracujem s deťmi už dobrých päť rokov. Tieto deti sú z rodín, kde je prísny režim. Naučili sa veľmi zábavným spôsobom obchádzať rozkazy tak, aby si ich splnili a zároveň nesplnili. Čiže väčšinou som ich obdivoval za kreativitu v tom, aké hlúposti vedeli vymyslieť. Napríklad jedno dievča, volalo sa Wanda, ma absolútne okabátilo a zistil som to až po týždni. Každý deň sme deťom vyzbierali telefóny a dostali ich večer na pár hodín. Wanda si zohnala starší dotykový telefón a odovzdávala mi ho v obale. Keďže som telefóny nikdy nezapínal, až po čase som zistil, že je to atrapa. Keď som sa s ňou o tom išiel porozprávať, citovala mi pravidlá tábora a obhájila sa ako právnik, že technicky neporušila ani jedno z pravidiel a neexistuje možnosť, prečo by za to mala byť potrestaná. Mala 12 rokov a bola dcérou majora,“ spomína na svoj zážitok Patrik, ktorý v lete pracuje ako animátor v táboroch.
Skúsenosti nadovšetko
Každá brigáda nám do života prinesie nielen finančné ohodnotenie (nech je hocijaké), ale aj mnohé skúsenosti, ktoré môžeme neskôr využiť v ďalšej práci. Adriána vďaka brigáde nadobudla skúsenosti v oblasti medziľudských vzťahov. „Naučila som sa prihovárať neznámym ľuďom a komunikovať s nimi. A tiež som sa trochu priučila vždy sa ku každému snažiť správať čo najlepšie, keďže som sa tam každý deň stretávala s rôznymi ľuďmi,“ opísala prínos brigády do osobného života Adriána. Ak vám teda chýbajú financie, neotáľajte a iste sa k financiám pridajú aj nezabudnuteľné zážitky.
autorka: Patrícia Jeseňová
foto: pixabay.com
