Jozef Brunclík: Som rád, že žijem v tejto dobe

Mnohých našich študentov zaujíma názor ich vyučujúcich na súčasnú literatúru, na knihy, ktoré sú blízke našej generácii, ktoré čítame a o ktorých často diskutujeme. Práve preto sme sa rozhodli osloviť jedného z nich, a to Jozefa Brunclíka, ktorý pôsobí na katedre literatúry  ako odborný asistent. Brunclík je nielen literárny vedec, ale aj laureát niekoľkých literárnych súťaží. Spýtali sme sa ho na jeho názor o súčasnej slovenskej literárnej scéne.

Myslím si, že slovenská literatúra po roku 1989 má naozaj veľmi dobré predpoklady k tomu, aby sa rozvíjala slobodne, demokraticky, aby naberala „dych“, o ktorý bola ukrátená pred revolúciou. Pôvodným, tradičným vydavateľstvám už dnes bez problémov konkurujú menšie akciové spoločnosti či iniciatívni živnostníci. Zdá sa, že ich silou je zacielenie sa na istý druh klientely, a to buď po konkrétnom marketingovom prieskume, alebo z osobného iniciatívneho zanietenia. Takýto moment by mal zákonite priniesť istý druh kvality. Samozrejme, so zmenami, ktoré priniesol rok ’89 sa otvoril a rozšíril knižný trh nielen pôvodnej, ale i prekladovej literatúry.

Porevolučné zmeny snáď najintenzívnejšie reflektovala okrem žurnalistiky aj literárna kritika. Teším sa, že si zachováva aj v dnešnej dobe ráz bezprostrednosti, vo väčšine prípadov aj objektivity a spontánnosti. To by mohlo viesť v budúcnosti k ďalšiemu prísnejšiemu interpretovaniu, k ambícii konfrontácie v (ino)národnom kontexte. Zdá sa však, že v niektorých prípadoch ju literárna história buď nedoceňuje, alebo prípadne podceňuje.

Ako vnímate komerčnú literatúru?

Komercia je dobrá, ak kvalitu môže posilniť. V tej rovine ju vnímam tak, že pokiaľ trh ponúka konkurenciu a vydavateľstvá berú naozaj kvalitné zrno, je to v poriadku. Dnes sme však svedkami aj toho, že mnoho autorov vydáva knihy doslova a do písmena vlastným nákladom. Prinesú financie do vydavateľstva, kde im redaktor upraví rukopis po formálnej stránke, ale obsah – váha prezentovaného ho nezaujíma. Ako ho autor priniesol do vydavateľstva, tak ide aj na trh. Vydavateľstvo je v tomto prípade skôr tlačiarňou. Predajnosť takýchto kníh sa niekedy odráža aj od toho, akými prívlastkami sú napríklad v reklamnej kampani označované. Tu vždy rád uvádzam príklad publikácie Evy Černej Reportérkina spoveď, kde skutočne komercia a masmediálny tlak vysoko nadhodnotili kvalitu diela. Samozrejme, reklama upozorňuje, čo je dobré, avšak ak zavádza, tak to už dobré nie je. Nemal by hlavne v takomto prípade chýbať kritický aspekt. Ak kritika ignoruje a zámerne si takéto diela nevšíma, aj to je reakcia.

brunclik
Články, recenzie či odborné štúdie boli publikované v mnohých literárnych periodikách, ako sú Slovenské pohľady a Kultúra.
Foto: archív Jozefa Brunclíka

A čo sa týka populárnej literatúry, tak má svojich zástancov i neprajníkov. Možno niekedy zámerne nadbieha masovému vkusu konzumenta, klišéovito obmieňa témy, ktoré sú momentálne v kurze, ale knihy sa i tak predávajú – dorovná to obálka, imidž, anotácia, dobré rozprávačské umenie autora, reklama, prezentácie na verejnosti či rozhovory s autormi. Vytvára svojím spôsobom tlak na konkurenčné prostredie a to sa mi už pozdáva…

Aj publikačná sloboda a literárna produkcia dnešnej doby sú, samozrejme, odrazom kvality fungovania spoločenského zriadenia. Teším sa, že už oficiálne neplatia politicko-ideologické maniere, takže som rád, že žijem v tejto dobe a nie pred rokom 1989.

IKK
Brunclík orientuje svoj literárny výskum na autorov bývalého komunistického režimu. Jedným z nich bol aj Ján Motulko.
Foto: www.ksl.ff.ukf.sk

Keďže je Jozef Brunclík zároveň i porotcom v niektorých literárnych súťažiach na Slovensku, mladým autorom odporúča svoju tvorbu konfrontovať so svojimi rovesníkmi v literárnych kluboch, na literárnych súťažiach i na stránkach renomovaných periodík, ako sú Slovenské Pohľady, Dotyky či Vertigo. Ak už získajú viacero ocenení z rôznych fór, mali by sa pokúsiť o knižné vydanie svojej tvorby. Určite musia mať dar od Boha – schopnosť variovane štylizovať. Ako príklad uvádza Pavla Rankova, ktorý vo svojich publikáciách dokáže s čitateľom rozohrať poriadnu „šachovú partiu“. Takúto snahu i schopnosť v sebe objaviť i ju následne realizovať praje aj všetkým začínajúcim autorom; aby stratégia, ktorú do literárno-komunikačného procesu vnášajú, bola pre čitateľa plná zážitku a estetiky.

autorka: Jana Šulková 

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.