Fejtón
Závislosť, to nie je len Ľubo Herko, nenápadne si pripravujúci chutné papaníčko v rannom vysielaní TV Markíza. Závislí môžeme byť aj na úplne bežných veciach, akými sú káva, internet, každodenná dávka športu a iné. Premýšľali ste však už nad tým, že niektorí z nás sú svojím spôsobom závislí na mladosti? Na našej Alma mater?
Závislosť na UKF spočíva napríklad v každodenných prechádzkach popri rieke, sedením na nie vždy zaujímavých prednáškach, študentských brigádach, nočnom živote, ale aj v náhlom návale kvánt vedomostí, ktoré je nutné v skúškovom období pretaviť do úspešne zvládnutých skúšok. Život niekedy náročný a súčasne pestrofarebný ako aktuálna politická mapa Slovenska.
Nie je však študentský život aspoň niečím krásny? Väčšina z nás po čase zistí, že áno. Postávanie v rade na obed znie predsa len lepšie, než to na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Písanie testov je činnosťou možno niekedy náročnou, no vždy zaujímavejšou než vypisovanie daňových priznaní. Vo vymenovávaní plusov študentského života by sme mohli ešte dlho pokračovať a verte, že by to trvalo dlhšie ako napríklad zostavenie terajšej vlády.
Niekomu môžu tvrdenia o príjemnej forme závislosti na živote na UKF prísť trochu nezodpovedné, ležérne. No nie je na tom niečo pravdy? Akokoľvek nás môže vytáčať nepríjemný prístup nepedagogických pracovníkov univerzity, nepružnosť nášho vzdelávacieho systému alebo aj iné faktory, študentský život si treba užívať dúškami smädného mnícha.
S užívaním si vyššie vymenovaných radostí napokon možno príde aj závislosť, ktorú si ani neuvedomujeme. Závislosť na meste, priateľoch či familiárnom prístupe našich obľúbených profesorov. Je to akási pohnútka, ktorá študentov núti týždeň čo týždeň prekonávať obrovské vzdialenosti medzi východom a západom. Niekedy len pre pár vtipov alebo dobrú náladu.
Príde čas, keď už namiesto profesorov budeme vídavať šéfov, keď miesto seminárok budeme vypracovávať zmluvy, a školské obedy za symbolickú cenu hromadne nahradia bufety s rýchlym občerstvením. Aj život po univerzite ponúka veľa dobrého a pre mnohých dokonca aj splnené sny.
Sú však ľudia, ktorí toľko šťastia mať nebudú a spomienky na študentské dni pre nich zostanú tým najkrajším obdobím života. Preto nezazlievajme kolegom, ktorí sú možno tak trochu detinskí. Ktorí miesto železnej tváre poctivého študenta volia široký úsmev a ležérnejší prístup.
Tých niekoľko rokov na univerzite prejde veľmi rýchlo, a preto by sme v prístupe k univerzite nemali kopírovať vzor typického Slováka – nebuďme tí, ktorí sa na všetko sťažujú. Nebúchajme do stola, ak nám cestu náhodu skrížia súradnice FX alebo iná, trojpísmenková „nádhera“ menom AiS.
Buďme lepší k sebe, k profesorom, k univerzite. Buďme pozitívne závislí. Buďme UKF. S úsmevom totiž ľahšie prídu aj tie správne skratky, a to Bc. a Mgr.
