Slovenské ľudové umenie a kultúra sa už pomaly ale isto vytráca z našich životov. Nové generácie zabúdajú na túto krásnu časť nášho kultúrneho dedičstva. Soňa, mladá absolventka VŠVU v Bratislave, sa rozhodla kreatívne využiť svoj talent a uchovať kúsok slovenského pôvabu v modernejšej podobe. Predstavujeme vám ŠOPA Dizajn.
Na úvod by si mohla našim čitateľom priblížiť svoju osobu. Kto je Soňa Bergendiová?
Tak na úvod, volám sa Soňa Bergendiová, pochádzam zo Šale, mám 24 rokov. Vyštudovala som najprv strednú školu v Bratislave − odbor propagačné výtvarníctvo, neskôr som pokračovala v štúdiu na VŠVU, kde som sa zamerala na priemyselný dizajn v ateliéri pána Buriana. Momentálne učím na súkromnej umeleckej škole v Bratislave a venujem sa vyrábaniu mojich produktov pre ŠOPA Dizajn.
Ako a kedy vznikol nápad založiť ŠOPA Dizajn?
Kreatívnej činnosti som sa venovala už počas školy, v lete som rada vyrábala rôzne náušnice, náramky a neskôr si ich začali všímať aj ostatní, tak som si na tom niečo zarobila. V októbri minulého roka ma oslovili vzory, ktoré sa vyšívali na slovenské ľudové kroje a sú typické pre našu kultúru. Skúsila som ich zakomponovať do mojich výrobkov, ľuďom sa to páčilo, a tak to celé začalo.
Čo ťa viedlo k myšlienke využiť práve tieto vzory vo svojom dizajne?
Zamyslela som sa nad tým, odkiaľ pochádzam, kto som. Som Slovenka, chcela som použiť niečo naše, prečo by som sa mala „opičiť“ po amerických vzoroch a byť rovnaká? Keďže som vyštudovala dizajn, povedala som si, že využijem tieto ornamenty. Už od začiatku som vedela, že budú použité pri výrobe, mala som v pláne ich síce uchovať, ale pretvoriť do súčasnej podoby. Všetka moja práca je výsledkom prepojenia mojich vizualizácií, ktoré si sama zostavím v počítači, a potom ich ručne maľujem na každý svoj výrobok. Myslím si, že dnes je tých vecí v našom živote príliš veľa a nemáme k nim taký vzťah. Tým, že ich ručne vyrábam, som s nimi prepojená. Sadám si k ručnej práci tak, ako si sadali staré mamy, ale namiesto vyšívania vzory maľujem.
Spomínaný projekt má úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Kam presne putovali tvoje výrobky?
Ako prvé boli objednané zrkadlá do Japonska. Kúpil ich istý Angličan, žijúci na Slovensku, ktorý tam bol na road tripe a chcel ukázať niečo slovenské. Prvoplánové výšivky boli síce fajn, ale zapáčila sa mu moja ručná práca, vďaka ktorej som preniesla slovenské umenie do výrobkov. Ďalšie zrkadlo putovalo na Bali a jedny náušnice dokonca do Alžírska.
Plánuješ svoju škálu výrobkov v blízkej budúcnosti aj nejako rozšíriť?
Sama sa čudujem, koľko práce sa mi zozbieralo. Najprv som to skúsila len vystaviť v čajovni, zrazu sa mi hrnuli objednávky a mne samotnej začali napadať nové veci. Na Vianoce som dostala vypaľovačku do dreva, takže určite budem tvoriť niečo aj s ňou. Momentálne pracujem na vizualizácii tričiek. Taktiež som rozbehla spoluprácu so slovenskou firmou Woodfly, ktorá vyrába drevené motýliky. Oslovila som ich s prosbou o spoluprácu, a tak sme spolu vytvorili kolekciu drevených motýlikov s mojou maľbou slovenských ľudových vzorov − Na dreve maľované. Z firmy mi poposielali motýliky, namaľovala som ich a poslala späť. Momentálne sa dokončujú posledné úpravy, ako lakovanie a textília.
Čo by si odkázala našim čitateľom, ktorí tiež majú nápady, ale boja sa ich zrealizovať?
Sama neviem, čo by som povedala. U mňa to prišlo tak spontánne, nič som neplánovala. Vedela som len, že chcem v živote robiť to, čo ma baví. Mama ma vždy plašila, že počkaj, skončí ti škola a príde realita. Najviac som sa bála, že zostanem v práci, ktorá by ma nebavila a budem tam tvrdnúť každý deň. Teraz robím to, čo ma napĺňa a som spokojná.
titulná foto: archív S. Bergendiovej
