Útok na Pearl Harbor počas druhej svetovej vojny nezostal bez povšimnutia. Z hĺbky presvedčenia odchádzali mladí americkí chlapci bojovať do Pacifiku, ktorý bol peklom na Zemi. Ochrániť Ameriku chcel aj dvadsaťtriročný Desmond Doss, avšak celkom inak. Jeho príbeh v podaní režiséra Mela Gibsona práve prekonáva rekordy predaja v kinách vo filme Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu.
“Keď sa tento svet nachádza v štádiu, keď rozkladá sám seba, nepríde mi ako zlý nápad snažiť sa ho dať naspäť dohromady.” Týmito slovami sa obraňuje v roku 1945 Desmond Doss, skutočný hrdina druhej svetovej vojny, ktorý na základe morálnej výhrady a svojho vnútorného presvedčenia odmietal nosiť zbraň alebo sa jej čo i len dotknúť.
Napriek tomu bolo jeho pôsobenie v druhej svetovej vojne tak inšpiratívne, že sa stal predlohou k filmu Hacksaw Ridge, ktorý môžeme momentálne vidieť v kinách.
Príbeh jedného z milióna
Ako som spomínala už v predošlej recenzii, druhá svetová vojna a príbehy ľudí sú, zdá sa, nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie pre filmových tvorcov. A to je dobre. Snímka Hacskaw Ridge, za ktorou stojí oscarový režisér a skvelý herec Mel Gibson, sa na Československej filmovej databáze po troch dňoch premietania vyšvihla do prvej päťdesiatky najlepšie hodnotených filmov. S hodnotením 91 % (infoúdaje z dňa 13.11.2016, csfd.cz) sa tak okamžite zaraďuje k filmom, ktoré by si mal pozrieť každý. A to nielen pre jeho kvalitné herecké i scénické spracovanie, ale najmä kvôli hlbokej myšlienke, ktorú v sebe nesie.
Desmond Doss (Andrew Garfield) bol obyčajný chlapec, ako milión iných. Vyrástol na vidieku v americkom štáte Virgina spoločne so svojím bratom, matkou a otcom, ktorý sa so svojou veteránskou minulosťou z prvej svetovej vojny zmieruje svojským spôsobom. Útechu hľadá na dne pohárika, čo vedie k nenávisti oboch synov a hlbokému Desmondovmu presvedčeniu, že on bude vo svojom živote konať presný opak.
Práve otec dvoch chlapcov je najviac nešťastný, keď vidí ich presvedčenie o bojovaní za Ameriku v druhej svetovej vojne. Poučený zo strašných chýb minulosti však vie, že povinnosť a mužská hrdosť sú silnejšie ako túžba zostať doma alebo materinská láska.
V prípade Desmonda nešlo len o lásku materinskú, ale aj o krásne naivnú a nesmiernu hlbokú lásku k Dorothy (Teresa Palmer), krásnej sestričke z miestnej nemocnice. Dvadsaťtriročný Desmond si ju získal najmä svojím veľkým srdcom a spôsobom, akým zmýšľal. Ani jej láska však nestačila na to, aby Desmond zostal doma.
Zbrane sa nedotknem
Desmond od začiatku tušil, že to nebude mať ľahké. Ako príslušník cirkvi Adventistov siedmeho dňa mal pri vstupe do armády len dve požiadavky, ktoré súviseli s výhradou svedomia. Nebude pracovať v sobotu, deň, ktorý je pre neho posvätným, a nedotkne sa zbrane.
Najmä jeho druhá požiadavka sa nestrela s pochopením u zvyšku 307. pluku 77. pešej divízie, ku ktorým bol Desmond pridelený. Napriek posmeškom, bitkám i zosmiešňovaniu zo strany seržanta (Vince Vaughn) sa Desmond na prekvapenie ostatných nevzdal. Vďaka viere v Boha, silnému presvedčeniu o tom, že je zoslaný, aby pomáhal ľudom a láske k Dorothy, sa dostal až na východný front. Poľný súd mu povolil pripojiť sa k medikom bez akejkoľvek zbrane, ktorou by mohol v boji ochrániť seba alebo svoj pluk.
Bojovať v Pacifiku znamenalo ocitnúť sa zoči-voči presvedčeným japonským bojovníkom. Bojovať za cisára bolo pre nich otázkou života a smrti a bitka o Okinawu sa stala jednou z posledných a najkrvavejších z celej druhej svetovej vojny. Život ani jedného z bojovníkov, ktorí prežili, už nikdy nebol taký ako predtým.
Desmond videl všetky hrôzy na vlastné oči. So zlomeným srdcom, ale o to silnejším presvedčením sa zo všetkých síl staral o všetkých zranených. Ani jedného zraneného nenechal napospas osudu a veril Bohu, že tí, ktorí majú byť zachránení, to prežijú. Bitka pri Hacksaw Ridge v Okinawe znamenala vyšplhať sa na 120 metrov vysoký útes, na ktorom ich čakala krutá paľba protivníkov.
Nejaký blázon je stále hore…
Po zapadnutí slnka v prvý deň sa celý 307. pluk (32 mužov, ktorí zostali nažive) spustil po skale a odišiel späť do základného tábora. Desmond zostal hore a pomocou lana spúšťal dolu ranených. Z posledných síl a s krvavými dlaňami si opakoval dokola modlitbu “Bože, pomôž mi zachrániť ešte jedného.”
Desmond videl na vlastné oči polovičné tela, potkýnal sa na kostiach a odtrhnutých končatinách, padal do potrhaných vnútorností, no nevzdával sa. Našiel desiatky ľudí, ktorí potrebovali jeho pomoc, ľudí, pre ktorých sa stal svetielkom v tmavej noci plnej smradu zhoreného ľudského mäsa. Ani slovkom sa však nesťažoval. Vzhliadal hore a vedel, že to, čo robí, robiť musel. Prekonal nevraživosť a nechuť ostatných vojakov, prekonal únavu a podal hrdinský výkon, vďaka ktorému dostal ako prvý účastník druhej svetovej vojny medailu cti.
Dokonca nerobil ani rozdiely medzi rasou a vojenským presvedčením a pomocou vlastnoručne vyrobenej kladky z lana spustil dolu z útesu aj pár prívržencov japonskej vojenskej opozície. Za dvanásť hodín zachránil Desmond život sedemdesiatim piatim mužom.
Americké hrdinstvo a nádeje na Oscara
Na stotridsiatich minútach vojenskej životopisnej drámy si dal Mel Gibson (Statočné srdce, Umučenie Krista) na režisérskej stoličke naozaj záležať, o čom svedčí aj desaťminútový standing ovation po premiére v talianskych Benátkach na filmovom festivale. Rovnako kamera Simona Dugana (300: Vzostup impéria, Veľký Gatsby, Smrtonostná pasca 4.0) nesklamala. Duggan podporil typické americké hrdinstvo spomalenými zábermi s dramatickou hudbou, najmä v napínavých častiach počas bitky vojaka s vojakom.
Scénické zobrazenie skutočnosti nenechalo nič na náhodu. Krvavé scény sú vo filme napodobnené tak vierohodne, že slabšie povahy (alebo žalúdky) môžu mať so spracovaním určitých záberov problém. Výtvarníkom nerobilo problém vierohodne napodobniť ľudské vnútornosti, prázdne očné jamky alebo odtrhnuté končatiny zranených a trpiacich vojakov, ktoré boli vo filme zobrazené bez cenzúry. Práve preto je snímka vhodná až pre divákov od 15 rokov.
Tvorcom sa podarilo zobraziť verne život jedného človeka, ktorý inšpiroval tisíce. Kritici už teraz vyjadrujú nádeje na získanie jedného alebo viacerých ocenení Oscar a podľa laických recenzistov je film snímkou roku 2016.
Bezpochyby by si ho však mal pozrieť každý, nielen ľudia, ktorých zaujíma história spojená s druhou svetovou vojnou. Snímka by si pokojne našla svoje miesto i v učebných osnovách dejepisu na strednej škole. Svojím príbehom a prevedením núti totiž divákov zamyslieť sa nad tým, ako to v minulosti vyzeralo a prečo by sme sa mali poučiť z vlastných chýb histórie. Pred filmovým plátnom človeku tiež napadne, či bolo všetko to násilie skutočne nutné. Z kina som odchádzala s pocitom, že svet, ktorý prežil toto, potrebuje oveľa viac dobra, ako mu dávame, aby sa už nič podobné neopakovalo.
Mel Gibson zaradil na koniec filmu výpovede samotného Desmonda z roku 2003, ako ja výpovede jeho spolubojovníkov a seržanta, ktorý sa mu zo začiatku posmieval. “Neveril som, že práve on nakoniec záchráni môj život…”
Desmond Doss sa stal pre mnohých symbolom najsilnejšieho kresťanského presvedčenia a dobrého srdca. Dokonalým stelesnením príslovia „všetko zlé je na niečo dobré“, pretože aj v temných časoch, keď bolo ťažko nájsť svetlo, sa ním stal pre stovky ľudí, čo to potrebovali.
Jeho manželka Dorothy zomrela v roku 1991, Desmond v roku 2006 vo veku 87 rokov. Česť jeho pamiatke.
V Cinemax Nitra od 10.11.2016.
