Srbský študent žijúci na Slovensku: Slováci sú vraj konzervatívni a dvojtvárni, no nie je to tak

Každoročne Slovensko opúšťa stále viac a viac mladých ľudí. Do zahraničia odchádzajú za lepším vzdelaním, prácou, príležitosťami. Napadlo vám niekedy, že aj Slovensko sa pre niekoho môže stať krajinou nových možností? Braňo Ruman, 23-ročný Srb, študuje učiteľstvo anglického jazyka už dva roky. Porozprával nám o tom, čo ho sem priviedlo, aké má dojmy zo Slovenska, Nitry a UKF, ale aj či sa chce vrátiť späť do Srbska.

Na UKF študujú viacerí mladí ľudia zo Srbska. Fungujete spoločne ako komunita?

Áno, viacerí študujeme na UKF, ako aj na SPU. Väčšinou sa aj bavíme medzi sebou. Udržiavame si svoje kamarátstva a vždy medzi nami privítame nové študentky a študentov zo Srbska. Samozrejme, radi medzi nás prijímame aj ľudí zo Slovenska alebo iných krajín. Ja osobne trávim najviac času so Slovákmi.

Ako sa ti podarilo adaptovať do kolektívu? Prijali ťa tvoji slovenskí spolužiaci bez problémov?

Nadviazať kamarátske vzťahy sa mi podarilo celkom dobre, čo ma príjemne prekvapilo. Počul som rôzne veci o ľuďoch žijúcich na Slovensku, napríklad, že ste konzervatívni alebo dvojtvárni. Ale nie je to tak. Ako sa hovorí, kniha sa neposudzuje podľa svojho výzoru, ale podľa toho, čo obsahuje vo vnútri. Ja som túto knihu otvoril a som spokojný.

V poslednej dobe sa často hovorí o diskriminácii a rasizme. Nachádzal si sa v situácii, keď ti niekto dal pocítiť, že pochádzaš z inej krajiny?

Vďakabohu, ešte nie. Počul som, že niektorí to zažili, ale to iba asi dvakrát. Ja som ešte nezažil problémy, odsudzovania, nadávky, diskrimináciu, pretože som z inej krajiny. A ešte takej, ktorú médiá označujú za plnú napätia.

Čo ti na Slovensku chýba najviac?

Úprimne, najviac mi chýbajú srbské jedlá. Slovenská kuchyňa je dobrá, ale srbská je zmes tureckej, slovanskej a srbskej a to spolu tvorí neskutočnú kombináciu. Aj keď je pravda, že naše jedlá sú ťažšie, ale to už je o niečom inom.

IMG_4391
Braňo vedie svoju fanúšikovskú stránku na sociálnej sieti, kde uverejňuje vlastnú tvorbu. Foto: Veronika Neirurer

O Nitre sa hovorí, že je študentským mestom. Ako vyzerá tvoj študentský život?

Povedal by som, že celkom skromne na niekoho v mojom veku. Rád trávim čas s ľuďmi pri dobrej káve, čaji, pive a jedle. Hlavne nech som s ľuďmi, ktorých mám rád. Večer veľmi nevychádzam, a ak aj áno, tak len na pokojnejšie miesta ako Cupolla, Stredoveká Taverna, Epicure. Mostnej sa vyhýbam, nemám rád veľké partie a hlučné prostredie. Niekedy mi dobre padne byť sám na izbe a písať si s ľuďmi na Facebooku, Skype, počúvam hudbu, kreslím si, čítam, píšem…

Keby si si mal vybrať, čo ťa zaujalo najviac? Či už na škole alebo meste…

Zaujali ma také akcie, ako sú Halloween a podobne. V Srbsku som sa s tým veľmi nestretol. Síce som z dediny, napriek tomu som nezaregistroval, že by sa niečo podobné organizovalo. Keď sa aj náhodou niečo vyskytlo, nebol o to takmer žiadny záujem. Mám pocit, že ľudia na Slovensku sú v tomto trochu viac liberálnejší. Fascinujú ma rôzne podniky, ako je Staromestská čajovňa, Staroveká Taverna, Sakura, indická reštaurácia a iné. Nenechám si ujsť ani akcie na Hrade a na námestí pri fontáne. A, samozrejme, vianočné trhy.

Zmenil by si niečo na UKF? Ak áno, ako?

Páčilo by sa mi, keby boli študenti viac motivovaní a aktivizovaní. Aby na prednáškach nielen pasívne sedeli a počúvali, ale boli aj vtiahnutí do problematiky prostredníctvom rôznych aktivít.

Si Slovák žijúci v Srbsku. V akom jazyku sa doma rozprávate?

V rodine sa rozprávame po slovensky. Avšak to je iná slovenčina ako tá vaša. Naša je dosť archaická, pretože sa nezmenila, odkedy ju priniesli naši predkovia. V bežnej komunikácii používame  srbské, nemecké aj maďarské slová. Dá sa povedať, že archaická slovenčina a cudzojazyčné slová vytvárajú nový dialekt. V dedinách, ale aj mestách, kde žijú Srbi a Slováci, sa niektorí Srbi prispôsobia a naučia sa hovoriť po slovensky. Sú aj takí, ktorí sa slovenčinu nenaučia, ale aj tak rozumejú. Potom sa môže stať, že stretnete dvojicu, v ktorej jeden hovorí slovensky, druhý srbsky, a rozumejú si.

IMG_4398
Foto: Veronika Neirurer

Sú alebo boli situácie, keď si neporozumel Slovákovi a možno niekto nerozumel tebe? Nevznikla z toho aj nejaká bizarná situácia?

Boli a ešte aj dnes sú. Jeden z dôvodov je presne to, čo som spomínal, a to archaickosť našej slovenčiny. Potom používame slová, ktoré tu poznajú iba starší ľudia. Okrem toho, my ťažšie rozumieme slangom, žargónom a už vôbec nie čechizmom. Sú slová, ktoré u vás znamenajú jedno, kým u nás je to niečo iné. Čo je najhoršie, niektoré slová používate ako vulgarizmy, kým u nás majú úplne bežný význam, a opačne. Tak vzniknú niekedy dosť nepríjemné situácie. Hlavne keď sa rozprávate s pedagógom alebo s niekým z katedry.

Žiješ tu už pomerne dlhý čas. Plánuješ sa vrátiť po doštudovaní do Srbska?

Vrátiť sa chcem len nakrátko, navštíviť rodinu a priateľov. Natrvalo sa už nechcem vrátiť, radšej by som zostal tu alebo išiel niekam do zahraničia. Ako sa však hovorí, nikdy nehovor nikdy.

Na základe akých princípov študuje toľko Srbov na Slovensku? Študujú aj v iných mestách okrem Nitry?

Najviac študujú okrem Nitry aj v Bratislave, Banskej Bystrici a Trnave. Myslím si, že hlavným dôvodom sú spoplatnené univerzity a štúdium v Srbsku. Mal som príležitosť tam študovať a je to naozaj veľmi drahé, rovnako aj štúdium je tam ťažšie. Skúšky sú nepríjemné. Učitelia v Srbsku od študentov vyžadujú naozaj obrovské množstvo informácií. Problémom je aj korupcia na univerzitách. Povedal by som, že najväčším dôvodom okrem financií je sloboda. Veľa ľudí, ktorí sem prídu, sú mladí študenti túžiaci po slobode. Chcú byť ďalej od rodiny, vybudovať si vlastný život, nájsť si prácu a byť sami sebe pánmi. Slovensko na to ponúka viac možností ako Srbsko.

Študenti na Slovensku majú viacero výhrad k vzdelávaciemu systému. Ako funguje ten srbský vzdelávací proces?

Dalo by sa povedať, že nie sú veľmi odlišné. Ako som spomínal, v Srbsku sa za štúdium a skúšky platí. Taktiež sa mi skúšky zdajú ťažšie. Okrem toho je rozdiel v dĺžke štúdia a v tituloch. Prvý stupeň štúdia trvá štyri roky a po ukončení študent získa titul diplomovaný inžinier, farmaceut − záleží od odboru. Nasleduje piaty ročník a titul master.

autor: Matúš Sedliak

Zdieľajte článok

Komentáre:

2 thoughts on “Srbský študent žijúci na Slovensku: Slováci sú vraj konzervatívni a dvojtvárni, no nie je to tak

  1. Lenže študenti, ktorí študujú na UKF, sú zväčša Slováci, ktorí pochádzajú zo slovenskej komunity žijúcej v Srbsku. Aj Braňo uviedol, že sa doma rozprávajú v slovenčine. Na druhej strane, týchto študentov všetci poznajú ako Srbov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.