Začala sa prestávka a polovica triedy ide na fajčiarsku pauzu. Nemáte čo robiť, tak sa k nim pridáte, aby ste sa aspoň trochu prevetrali. Dobrovoľne sa tým vystavujete cigaretovému dymu. Možno sa z vás vďaka tomu stávajú pasívni fajčiari. Horší prípad je, ak ste mu vystavení nedobrovoľne v práci či doma.
Dve formy pasívneho fajčenia
V súčasnosti sa stále viac pracuje na tom, aby nefajčiari nemuseli doplácať na fajčiarov. Rovnako sa vláda snaží aj o zníženie počtu fajčiarov. Či už je to formou zákazu fajčenia na autobusových zastávkach, povinnosťou oddeliť v podnikoch miestnosť pre fajčiarov a nefajčiarov, alebo prostredníctvom zastrašujúcich obrázkov na cigaretových krabičkách. Napriek tomu sú mnohí ľudia aj dnes nedobrovoľne vystavení cigaretovému dymu.
Vždy keď som skúšala prestať, mala som jedinú skutočnú motiváciu − peniaze
Niektorí nemajú na výber, iným sa pasívne fajčenie stáva súčasťou života. Na lepšie ozrejmenie pojmu pasívny fajčiar sme sa opýtali odborníčky. „Pasívny fajčiar je vystavený tabakovému dymu bez vlastnej vôle. Pochopiteľne, ak toto pôsobenie, ktoré vníma hlavne čuchom, je dlhodobé alebo aspoň časté, vníma ho ako určitú normu, na ktorej môže byť závislý. Napríklad dieťa žijúce v rodine, kde sa fajčí v obývacích priestoroch, bude toto prostredie považovať za normu rodinného prostredia. Alebo žena, ktorej manžel fajčí, to bude považovať rovnako za stav rodinnej pohody a vnímania vlastností partnera. Pri jeho neprítomnosti jej to môže chýbať. Okrem vyššie uvedených príkladov, kedy je návyk vnímaný kladne, je pasívnym fajčiarom každý, kto z nejakých dôvodov musí byť v zafajčenom prostredí. Či už v zamestnaní (čašníci, servírky), alebo počas pracovných porád, pokiaľ sa nedodržiava antifajčiarský zákon,“ uviedla pneumologička Soňa Šimková.
„Hranica medzi pasívnym a aktívnym fajčiarom je veľmi hrubá, pretože aktívny fajčiar si dobrovoľne zapáli cigaretu a vdychuje splodiny fajčenia. Pasívny fajčiar je nútený okolnosťami k vdychovaniu splodín horenia ,“ dodala doktorka.
Svoje stanovisko nám poskytla aj študentka UKF.
Kedy si po prvýkrát siahla po cigarete?
Presný vek, kedy som začala fajčiť, radšej neuvediem, ale bolo to veľmi skoro. Teda to prvé potiahnutie si. Naozaj fajčiť som začala, tuším , v pätnástich alebo šestnástich.
Čo ťa k tomu viedlo?
Ako inak, viedli ma k tomu kamarátky a moja partia. Bola som síce jednou z posledných, čo začali, ale aj tak. Boli sme v podstate ešte deti, bola to pre nás zábava .
Sú v tvojej rodine alebo v okolí aktívni fajčiari?
V mojej rodine aktívne fajčil môj brat a tiež moja mamina, ale to už je minulosťou.
Aký je tvoj názor na protifajčiarsku propagandu (demotivujúce obrázky na krabičkách od cigariet)?
Čo sa týka tejto propagandy, myslím si, že nemá vôbec žiadny účinok a je to skôr marketingový ťah ako naozajstný boj za to, aby sa obmedzil počet fajčiarov. Myslím si, že všetci sme si postupne na obrázky zvykli alebo ich nejako zamaskovali. A som toho názoru, že sú aj horšie veci, ktoré nám ničia zdravie, sú legálne a nelepíme na ne odporné obrázky.
Myslíš si, že je tvoja závislosť skutočná alebo môžeš kedykoľvek prestať?
Sama mám na sebe odskúšané, že prestať fajčiť nie je jednoduché. Nejde ani tak o potrebu zapáliť si a upokojiť sa, ako o vyplnenie času, ktorý som si na cigaretku stále vyhradila.
Aká by mala byť tvoja motivácia, aby si prestala s fajčením?
Vždy keď som skúšala prestať, mala som jedinú skutočnú motiváciu − peniaze. Bola som zvedavá, či ušetrím a či budem mať naozaj niečo navyše.
autori: Liliana Petrová, Matúš Sedliak
