Najväčší lietajúci vták na svete u nás takmer vyhynul. Dnes prežíva len na malom území pri Bratislave a ďalej ho ohrozuje intenzívne poľnohospodárstvo

Dropy sa u nás buď vyzabíjali na elektrickom vedení, alebo nemali kde hniezdiť. Vlani po dlhšom čase zahniezdili – ochrane vyšli v ústrety súkromní poľnohospodári, vraví ochranár Jozef Ridzoň.

Drop veľký bol v slovenskej prírode rozšíreným druhom. V súčasnosti je jeho výskyt obmedzený na jediné chránené vtáčie územie, kde aj príležitostne zahniezdi. Ak by sa na západnom Slovensku rozumnejšie hospodárilo, mohol by sa opäť rozšíriť, tvrdí Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. 

V odborných knihách sa vyskytujú dva názvy – drop veľký a drop fúzatý. Ktorý z nich je presnejší?

Obidva sú správne, ale na základe posledného prehodnocovania odporúčame používať názov drop veľký.

Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku viac než dvetisíc dropov a vyskytovali sa aj na východnom Slovensku. Neskôr však takmer vyhynuli a dnes žijú len na malom území pri Bratislave. Čo spôsobilo prudký pokles populácie?

Malo to viac príčin, nedá sa hovoriť len o jednej. Stavy idú dole v posledných päťdesiatich rokoch, a to predovšetkým z dôvodu intenzívneho poľnohospodárstva na Žitnom ostrove, vrátane chemizácie a likvidácie trávnych porastov.

Dropov ohrozovala aj nevhodná výstavba elektrických vedení pri hlavných hniezdiskách a zimoviskách. Na nich sa buď vyzabíjali, alebo v dôsledku poľnohospodárskych zmien nemali kde hniezdiť. Vymizli takmer úplne, len pri Bratislave, na Sysľovských poliach, aj v poslednom desaťročí pravidelne prezimujú a nepravidelne zahniezdia. Na pravidelné hniezdenie sa im tam však dlho nevytvárali vhodné podmienky.

16463706_1605878366095030_2674218745553814658_o
foto: archív SOS/Birdlife Slovensko

Čo je potrebné urobiť preto, aby sa drop mohol opäť rozšíriť?

Na hniezdiskách by sa malo vhodnejšie hospodáriť a mali by sa zatrávniť pozemky – trávne porasty v našich nížinách chýbajú pre intenzívne poľnohospodárstvo takmer všade, nielen na Sysľovských poliach. Trávny porast dropy potrebujú najmä kvôli potrave – pokiaľ sú všetky polia vystriekané chemikáliami, nemajú sa čím kŕmiť.

Poľnohospodárstvo by sa tiež malo robiť trochu pestrejšie, pretože dropom vôbec nevyhovuje, ak je všade len kukurica alebo repka. Ak by mali popri iných plodinách napríklad políčka so pšenicou, zahniezdia aj v nej. Málokto tiež vie, že v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia je zákaz vstupu. Viacerí cyklisti si ani nevšimnú, že idú do zákazu.

Štátna ochrana prírody má však v Bratislave veľmi málo ľudí. Počas hniezdneho obdobia bude k dispozícii iba jeden strážca, ktorý bude zachraňovať poranené živočíchy nahlasované ľuďmi v hlavnom meste. Týchto hlásení je v Bratislave najviac na Slovensku a na stráženie vstupu do územia tak bude mať málo času. To by sa malo robiť, ale nerobí, keďže Štátnej ochrane prírody v týchto oblastiach už dlhodobo chýbajú profesionálni strážcovia.

Tento rok na našom území zimovalo viac než tristo jedincov, čo je viac než polovica celej populácie v slovensko-rakúsko-maďarskom pohraničí. Koľko máme hniezdnych párov?

Vlani boli tri, po dlhšom čase zahniezdili vo väčšom počte. Na malom území pri Čunove prišlo k pozemkovým úpravám a súkromní majitelia, ktorým sa vrátila zem, začali hospodáriť inak, krajina hneď spestrela. Ak by sa tak hospodárilo aj inde, možno by sa drop vrátil aj na Žitný ostrov.

Ako prispeli staronoví majitelia k zahniezdeniu?

Viacerí súkromní vlastníci sa dostali späť ku svojim pozemkom a začali ich sami obhospodarovať, čo sa rýchlo prejavilo – polia boli pestrejšie a mozaikovité. Nerobili to s cieľom ochrany dropa, ale tieto zmeny poukázali na to, ako veľmi je pre jeho prežívanie dôležitá pestrosť krajiny.

Keď však bolo vlani zistené hniezdenie, miestni poľnohospodári o tom boli informovaní a vyšli ochrane dropa v ústrety. Obmedzili postreky a zásahy techniky na parcelách, kde boli hniezdiská, až pokým sliepky nevyviedli kuriatka. Hlavne vďaka tomu sme tu vlani mohli pozorovať aj sliepku s kuriatkami.

16601676_1604837556199111_8148516982224797736_o
foto: archív SOS/Birdlife Slovensko

Vyskytujú sa u nás dropy výhradne na Sysľovských poliach, alebo ich zaznamenávate aj na iných územiach?

Hlavné tokanisko dropov v Panónskej kotline je na trojhraničí Rakúska, Maďarska a Slovenska. Do iných, južnejších oblastí, sa tak u nás nemajú odkiaľ rozšíriť – ďalšia najbližšia populácia žije až na juhovýchode Maďarska. Mimo chráneného vtáčieho územia však občas bývajú pozorované na historickom tokanisku pri Rusovciach, kde zvykli tokať ešte predtým, než sa postavila diaľnica D2 do Maďarska. Niektoré staršie vtáky sa tam stále vracajú, aj tento rok tam bolo pozorovaných zopár jedincov.

Takisto je to aj na Žitnom ostrove pri Chránenom vtáčom území Lehnice, kde sa však vyskytuje už asi len posledná sliepka. Sysľovské polia majú enormný význam pre ochranu dropov. Zimu tu prečkávajú až tri štvrtiny celej populácie zo Slovenska, Rakúska a západného Maďarska. Od ochrany dropov a ich úspešného prezimovania v tomto území tak závisí aj početnosť hniezdení v Rakúsku a v západnom Maďarsku.

Drop patrí k naším najznámejším živočíchom, dostal sa aj na poštovú známku. Čo je na ňom najzaujímavejšie?

Je to najťažší lietajúci vták na svete, vo výnimočných prípadoch môžu samce vážiť aj viac než dvadsať kilogramov. Výnimočný je taktiež jeho tok, ktorý je v prírode veľmi opticky nápadný. Akonáhle pri ňom prevráti perie, zmení sa na impozantnú snehobielu guľu.

Akú vzdialenosť dokáže pri takej hmotnosti preletieť?

Dropy nie sú zlými letcami, no ťažšie sa im manévruje, preto aj tak často narážajú na elektrické vedenie. Sú veľmi verné lokalite, väčšinou lietajú len v rámci nej a nepreletia viac než pár desiatok kilometrov. Problém však môže nastať v zime, keď sa kvôli snehu nevedia dostať k potrave. Vtedy lietajú aj do neznámych južnejších lokalít. Práve počas týchto migrácií sa často pozabíjajú. Nevedia, kam majú ísť, natrafia na elektrické vedenia, a vráti sa iba časť populácie. U nás, našťastie, také tuhé zimy príliš často nebývajú. V Rakúsku kvôli tomu napríklad odhŕňajú polia.

17097780_1628117943871072_909441668519281407_o
foto: archív SOS/Birdlife Slovensko

Čím sa drop živí?

Potrava dropa je rôznorodá a mení sa v závislosti od ročného obdobia. Rovnako sa líši aj potrava kuriatok a dospelých vtákov. Celkovo prevládajú rastliny, z nich sú súčasťou potravy listy, pupene, kvety aj dužinaté plody. Dropy konzumujú napríklad lucernu či repku, ktorá je pre nich dôležitou plodinou v zimnom období. Ďalej sa kŕmia mladými rastlinkami hrachu a repy alebo sójou.

Živočíšna potrava nadobúda väčší význam na jar a v letnom období, na jar predovšetkým počas vyvádzania mláďat. Jej súčasťou sú rôzne druhy bezstavovcov – kobylky, chrústy alebo húsenice motýľov. Drop však dokáže uloviť aj menšie druhy stavovcov do veľkosti krtka, napríklad hraboše, jašterice a mláďatá vtákov. Aj preto je používanie chemických prostriedkov proti hmyzu a hlodavcom problematické, keďže dropom značne znižuje dostupnosť potravy a šancu na vyvedenie mláďat.

Dropa ohrozuje množstvo faktorov, má aj veľa prirodzených nepriateľov?

Predátory sú nebezpečné predovšetkým pre kuriatka a nedospelé vtáky. Znáška vajíčok býva u dropov malá, sliepka väčšinou znesie dve. Strata každého mláďaťa či znášky je teda citeľná. Pre znášky, kuriatka a mladé vtáky sú ohrozením líšky, jazvece, kuny, ale aj diviaky a vrany.

Hniezda sa u nás preto ani nevyhľadávajú, iba sa vyznačí širšia parcela, kde sliepka sedí na znáške. Vylúči sa tam hospodárenie, ako napríklad žatva či postreky, a priebeh hniezdenia sa až do vyvedenia kuriatok sleduje z väčšej vzdialenosti. Pri presnom vyhľadávaní hniezd totiž ostávajú pachové stopy a iné znaky, ktoré následné využijú predátory. Ochrane prírody by sme tým nepomohli, skôr ublížili.

titulná foto: archív SOS/Birdlife Slovensko

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.