“Na niektoré veci prídete, až keď sa dotknete utrpenia,” hovorí Ľudmila Kolesárová z charitatívnej organizácie Dobrý anjel.
Ľudmilu Kolesárovú môžete poznať z charity Dobrý anjel, kde pôsobí ako marektingová manažérka, ale aj z jej blogov, obsahujúcich skutočné príbehy ľudí a zamyslenia, ktoré človeka určite nenechajú chladným.
V Dobrom anjelovi pomáhate rodinám v krízových situáciách. Čo vás viedlo k tejto práci?
Pracovať v Dobrom anjelovi je splnený sen. Môcť robiť v absolútne profesionálne nastavenej charite, pomáhať ľuďom a pritom mať priestor aj na kreativitu, to by chcel hádam každý. Ja som študovala marketing, aj som v ňom pracovala a vo voľnom čase pomáhala rodinám v kríze.
Teraz to môžem robiť naraz v práci. Dobrý anjel je naozaj veľmi dobre vymyslený, ja som len nastúpila do idúceho vlaku. Klobúk dole pred ľuďmi, ktorí v ňom boli od začiatku. Dobrý anjel dokáže každý mesiac finančne pomôcť trom tisícom rodín, pomáha transparentne a veľmi efektívne.
Môžete nám vysvetliť, v čom presne spočíva vaša práca?
Primárne robím marketing, to znamená, že všetko, čo o Dobrom anjelovi vidíte a počujete, by malo byť výsledkom mojej práce – príbehy rodín, reklamné kampane, besedy, letáky, plagáty. Okrem toho spolupracujeme s tridsiatkou veľkých spoločností a občas k nim treba zájsť na jednanie, vymyslieť, čo nové spolu urobíme, riešiť rôzne záležitosti aj s reklamnou agentúrou.
Samozrejme, bez kolegov by to nešlo. Sme ale veľmi malý kolektív, takže každý má dosť svojej práce. Okrem toho musím každý rok vymyslieť, čo budeme robiť, aby Dobrý anjel žil, bol súčasťou diania na Slovensku a neustálej pomoci ľuďom. No a raz za čas zháňam fúru dreva do rodiny alebo sa bláznim s deťmi z Dobrého anjela v tábore.
Často sa stretávate s onkologicky chorými pacientmi. Dá sa vôbec na niečo také zvyknúť?
Pravdou je, že sa osobne s nimi tak často nestretávame. Keďže nám rodiny odporúčajú lekári a sociálne pracovníčky v nemocniciach, už sa s rodinami stretávať nemusíme, k nám príde len žiadosť. Na druhej strane sú aj napísané príbehy tak silné, že vás až zamrazí. Neraz vezmem telefón a zavolám do rodiny, ako by sme ešte mohli pomôcť.
Našťastie, vďaka mnohým firmám a partnerom dokážeme pomôcť aj iným spôsobom, ako je pravidelný finančný príspevok. No a samozrejme sa s rodinami niekedy aj stretávame. O to viac si vážime zdravie, bezproblémový život a o to viac máme chuť pomáhať.
Túto prácu robíte už osem rokov. Aký na vás mala vplyv? Zmenila vás?
Asi áno. Dozrela som. Ono to, samozrejme, môže byť aj vekom. Pravdou je, že na niektoré veci prídete, až keď sa dotknete utrpenia. Že každý deň je dar, že veci ani ospravedlnenia netreba odkladať na zajtra, pretože zajtrajšok už nemusí prísť. A naučila som sa veľa aj o ľuďoch, o tom, že majú v sebe veľa dobra.
Z príbehov zo skutočného života, ktoré predstavujete vo svojich blogoch, niekedy mrazí. Máme na Slovensku dospelých i deti žijúce vo veľmi biednych sociálnych podmienkach. Prečo to tak je?
Je to z viacerých dôvodov. Ukazuje sa to ako chyba a môže byť na rôznych stranách. Na strane štátu, ktorý nemá správne usporiadané nástroje na to, aby sa o chorých a ľudí v núdzi správne postaral. Samozrejme, nejaké existujú, ale mnohé sú neefektívne, priority sú prevrátené a štátny aparát pomalý a stuhnutý.
A čo je hlavné, len zriedka mám pocit, že je tu na to, aby slúžil ľuďom, hľadal možnosti, ako im život uľahčiť. Potom sú to občas aj ľudia, ktorí nemajú dostatočnú finančnú gramotnosť, potrebovali by poradcu, patróna. Naberú si zbytočné pôžičky s vysokým úrokom, nerobia si úspory.
Ako môžeme pomôcť my, študenti? Čo môžeme spraviť?
Dobre sa vzdelávať. Múdry človek je to, čo dnes krajina najviac potrebuje. Aby ste raz riadili krajinu múdro a eticky správne. Toľko problémov by sa vyriešilo. Na druhej strane si uvedomujem, že školstvo dnes nie je veľmi dobré a aj mladý človek z neho môže byť frustrovaný. No popri škole je toľko možností, ako sa zaujímať o veci, vzdelávať. Online kurzy, besedy, stáže. Ja vkladám do mladých všetku svoju nádej, pretože ich považujem sa super generáciu.
Je niečo, čo vás pri stretávaní sa s ľuďmi, ktorým pomáhate, prekvapuje?
Najviac asi tá sila, ktorá sa v človeku v krízovej situácii nájde. Niekedy nerozumiem, ako dokážu zvládať chorobu, chudobu, behanie po úradoch, občas aj ďalšie nešťastia v rodine a pritom sa ešte dokážu usmiať a povedať: Ale veď sú ľudia, čo sa majú aj horšie.
Momentálne Dobrý anjel vydáva knihu pre mladých Nevzdať sa. O čom je?
No to je presne to, o čom som hovorila pred chvíľou. Totiž mladí ľudia sú tej nevídanej sily najväčším príkladom. Vždy som v práci s očarením ale aj so zármutkom sledovala, čomu musia čeliť. A nejde len o onkologických pacientov, ale aj o mladých so svalovou dystrofiou, detskou mozgovou obrnou, cystickou fibrózou.
V najkrajšom období života trávia mesiace v nemocnici, zatiaľ čo ich spolužiaci majú rande alebo sú na spoločnej chate. Dokážu napriek tomu byť vtipní a vzorom pre nás všetkých pri zvládaní krízových situácií. A tak porozprávali v knihe, aké to je pred rande inhalovať, tancovať bez nohy, ako zažívajú šikanu, ale aj to, že ich spolužiaci nosia na rukách.
Sú to krásne výpovede obohatené o komentáre známych osobností ako DJ EKG, pán Lasica, Gogo, Lujza a ďalší. V knihe je aj rozhovor s jej krstným otcom Bekimom. Nasmejete sa, aj si poplačete. Odporúčam do každej domácnosti a každej knižnice. Knihu možno zakúpiť na webe Dobrého anjela.
Vidíte stránku života, ktorá je mnohým ľuďom skrytá. Čo by ste chceli, aby vedeli ľudia, ktorí sa s chorobami, zlou sociálnou situáciou a rodinným nešťastím v takom rozsahu nikdy nestretli?
To, čo sa dozvedia v knihe Nevzdať sa. Že medzi nami žijú skvelí a odvážni ľudia a podobať sa na nich v ich odvahe bez toho, aby sme museli trpieť, bude naša najväčšia výhra. A, samozrejme, každý by si mal uvedomiť, že až empatia a schopnosť pomáhať z nás robia skutočných ľudí.
titulná foto: archív Ľudmily Kolesárovej
