Slovensko je krajina s veľkým potenciálom. Prírodné aj kultúrno-historické dedičstvo nám môže závidieť nie jedna krajina. Čo by sme mali spraviť pre to, aby sme boli úspešnejší a napredovali v službách cestovného ruchu?
Autor je študentom na katedre manažmentu kultúry a turizmu
Zariadenia cestovného ruchu tvoria druhotnú súčasť pri rozvoji turistického odvetvia.
Hotely, reštaurácie a iné podniky intenzívne bojujú o prestížnu pozíciu na trhu. Snažia sa byť modernými, využívajú inovácie, riadia sa trendmi a aj tak sú naše zariadenia hodnotené negatívne. Pri tom Slovensko má priestor vytvárať a poskytovať ukážkové služby, ktoré by nás mohli posunúť vpred.
Zabráňme odchodu vzdelancov
Lenka Záhorská je dlhodobou odborníčkou v oblasti cestovného ruchu, pôsobiaca ako marketingová manažérka v Kúpeľnom dome Diamant v Dudinciach. Ako predsedníčka oblastnej organizácie pre cestovný ruch má na vec jasný názor.
„Ak stále budeme podporovať odliv odborne vyškolenej pracovnej sily do zahraničia, nikdy si nevybudujeme pozíciu, ktorou by sme mohli konkurovať ostatným,“ tvrdí Záhorská.
Ale prečo by mali šikovní ľudia zostať niekde kde nedostanú adekvátnu odmenu?
Je nutné vytvoriť také podmienky, pre ktoré by boli ľudia ochotní zotrvať na Slovensku a využiť svoje nadobudnuté vzdelanie a zručnosti pre našich aj zahraničných hostí.
Kvalita je známkou úspechu, či úspech známkou kvality?
Všetci chceme dostať len to najlepšie, keďže si za to zaplatíme. Očakávame od produktu či služby, že bude schopný uspokojiť naše potreby a očakávania natoľko, aby sme sa mohli pochváliť svojmu okoliu.
Lenka Záhorská si myslí, že každá pozitívna alebo negatívna spätná väzba môže byť pre hoteliera pridanou hodnotou, ktorá ho dokáže v budúcnosti profilovať k lepším výkonom.
Úspešné prevádzky si dnes uvedomujú, že zákazník má možnosť výberu.
Kľúčovým atribútom pre každého podnikateľa je kvalitný personál, ktorý dokáže pozdvihnúť úroveň hotelových, či reštauračných služieb. Preto sa pre mnoho podnikov stalo meradlom úspechu a cieľom uspokojenie požiadaviek zákazníka.
Zákazník ako najväčší kritik
Dokážeme my ako zákazníci posúdiť čo je správne a čo nie? Nie každý klient je odborník, ale zas prečo by aj mal byť? Niekedy ide len o pocit, ktorý u neho vyvolá eufóriu a uspokojenie. Čo v samotnom dôsledku bohato stačí.
Záhorská je presvedčená o tom, že ak sa hosť cíti chcený a vítaný v ubytovacích a pohostinských zariadeniach, hostiteľ vyhral. Avšak, existuje aj odvrátená strana.
Čo sa môže stať, ak hosť nepociťuje spokojnosť? Je na vine poskytovateľ služieb, alebo zákazník je príliš rozmaznaný a nevďačný?
Fráza „náš zákazník, náš pán“ by sa pri takýchto situáciách už vôbec nemala používať. Zákazníci si niekedy neuvedomujú, že sa nestávajú „nadľuďmi“, hneď ako vstúpia do reštaurácie a usadia sa za stôl.
Je pravda, že zákazník dáva prácu hostiteľovi, ale to ho neoprávňuje, aby sa k ľudom, ktorí sa o neho starajú, správal ako k menejcenným.
Zlý personál
Všetci sme sa aspoň raz stretli so situáciou, ktorá bola vyhrotená zo strany personálu. Ako sa máme my ako hostia zachovať, ak sme nespokojní?
Niekedy nemusíme priamo zareagovať, stačí to dať najavo pri účte. Obsluha nedostane zvyčajné sprepitné a možno sa zamyslí prečo je tomu tak.
Tí otvorenejší zákazníci dajú jasne najavo, čo si myslia. V lepšom prípade upozornia na nepríjemné správanie, zlú vizáž či neprofesionalitu personálu. Na čo majú, samozrejme, právo. Vždy sa to dá vyriešiť slušne a na úrovni bez kriku a vulgarizmov.
Byť empatickým je dôležité
Človek by nemal zabúdať, že každá osoba je svojim spôsobom výnimočná. Preto treba ku každému pristupovať individuálne, slušne a s pokorou.
To platí pre hostiteľov i samotných hostí. Nemožno chcieť od niekoho, aby sa k nám správal inak a lepšie, keď my sami nemáme v sebe úctu k tomu druhému.
„Turizmus je odvetvím pohyblivej rôznorodej pracovnej sily, ktorá odchádza a prichádza. Je len na nás ako to vieme využiť vo svoj prospech. Treba len vedieť vnímať svoje okolie,“ uzavrela Lenka Záhorská.
Autor: Marek Štosel
Titulná fotografia: Unsplash.com
