O potrebe reformy školstva na Slovensku sa hovorilo celé roky. Prišiel však rok 2020 a koronavírus. A o slovenskom školstve sme sa toho dozvedeli veľa. A možno je samotný vírus reformou.
Hoci mnohí študenti berú obdobie koronakrízy ako prázdniny, skutočnosť by mala byť iná. Nejde o žiadne špeciálne voľno, semester i školský rok normálne pokračujú, len forma výučby sa zmenila. A to naplno odhalilo mnohé veci.
Posielať prihlášku online sa dá skutočne online
Zaujímavou špecialitou podávania prihlášok na mnohé slovenské vysoké školy bolo, že elektronickú prihlášku ste síce mali lacnejšiu, ale museli ste ju odoslať aj poštou…papierovo. Koronavírus však pomohol v boji proti byrokracii.
Online prihlášky netreba momentálne posielať papierovo (toto spojenie znie tak trocha ako oxymoron, ak si ho človek prečíta nahlas). Údaje z elektronickej žiackej knižky slúžia ako doklad o dosiahnutých známkach. V roku 2020 tak vďaka koronavírusu stačí spraviť niekoľko kliknutí a prihlásiť sa na štúdium. Keďže je už mnoho vecí digitalizovaných, zrazu sa to dá pospájať a využiť aj v oficiálnej komunikácii. Či ide o nový trend alebo z núdze cnosť, ukáže až čas.
Knižnice sú nedostatkový tovar
Napísať kvalitnú seminárnu a najmä záverečnú prácu bez kníh je, prinajlepšom, ťažko realizovateľné. Koronavírus však zatvoril knižnice. A tí, ktorí si nestihli materiál k prácam zabezpečiť zostali závislí od pomoci v zdrojoch od pedagógov, od často náročného googlenia a najmä… zahraničných (českých) knižníc, ktoré otvorili svoje databázy online.
V USA otvorili obrovský online archív zadarmo. Je jasné, že so Spojenými štátmi sa Slovensko porovnávať nemôže. No na vzniknutú situáciu pružne zareagovali aj Česi. Zadarmo študentom sprístupnili Národní digitální knihovnu či Mestskú knižnicu v Prahe.
Slováci sa tak dostali do ťažkej situácie. Jedným z mála zdrojov sa stal Centrálny register záverečných prác. O dôvodoch situácie by sme mohli polemizovať, či písať samostatný článok. Minimálne to však ukázalo, že aj v roku 2020 sú knižnice stále nenahraditeľné. Minimálne do doby, kým nebudú digitalizované.
Tento rok končiaci študenti ušetria
Študenti rok čo rok museli vynakladať nemalé finančné prostriedky pri tlačení záverečnej práce, jej digitalizovaní na CD a ďalších s tým súvisiacich veciach.
Tento rok nič z toho nebude (minimálne na niektorých školách, medzi ktoré patrí aj UKF). Práce stačí odovzdať pomocou internetu, odtiaľ stačí aj stiahnuť zadanie a nie je potrebná byrokracia okolo podpisovania zadania vedúcim katedry. Zároveň netreba stáť radu na študijné oddelenie a všetko sa dá vyriešiť z domu.
Študentom tak tento rok síce nezostane pamiatka v podobe vlastného výskumu zabaleného do elegantne vyzerajúcej knižky, no má to aj svoje výhody. Nie je potrebné platiť desiatky eur, čakať rady na študijnom oddelení a sekretariáte katedry a v neposlednom rade, je to dôkaz, že v dobe digitalizácie by to išlo aj inak.
Prečítajte si aj: Nádej na lepší vzduch, alebo ako koronavírus mení životné prostredie
Toľko prázdnin nie je dobrý nápad
Koľkým študentom už napadlo, aké by bolo skvelé, keby sa mohli niekedy učiť z domu a nemuseli merať cestu do školy, ak si aj tak musia doma spraviť úlohy, seminárne práce a naučiť sa na skúšku?
No a zrazu je to tu. Učíme sa výhradne online. A zrejme iba malé percento z nás si teraz môže povedať, že je s tým spokojné. Chýba osobný kontakt. Ten žiadne videohovory nenahradia. Chýba osobné vysvetlenie pedagóga. To je presne tá činnosť, ktorú mnohí nepokladali za dôležitú, až kým ju nestratili.
A všetky úlohy píšeme elektonicky. Robia to tak zrazu všetci. Od detí na prvom stupni základnej školy až po ostrieľaných vysokoškolákov. A ukazuje to ďalší rozdiel.
Nie však v našom školstve, ale v nás, ľuďoch – teda tých, ktorí tvoria podstatnú časť školstva.
Kým jeden pedagóg zahŕňa študentov úlohami, druhý o sebe sotva dá vedieť. A takí sú aj študenti. Jeden je zodpovedný a snaží sa aj v tejto situácii vyťažiť maximum a robiť si poctivo práce. Iný zas hľadá v domácej výučbe spôsoby, ako si to zjednodušovať a nebyť férový. V horšom prípade berie toto obdobie ako prázdniny.
A či už teda hovoríme o tých materiálno-technologických alebo personálnych súčastiach nášho školstva, vlastne nás koronavírus nič nové nenaučil. Iba odhalil to, čo sme už dávno vedeli či tušili. O školstve aj o ľuďoch v ňom.
Titulná fotografia: unsplash.com
Písanie je mojou záľubou i prácou. Deň si neviem predstaviť bez šálky kávy. Vo voľnom čase najradšej pečiem alebo cvičím. Najtypickejšia je pre mňa charakteristika večný nevyliečiteľný optimista. 🙂