Koronavírus momentálne tvorí hlavný obsah väčšiny médií po celom svete. Stal sa každodenným faktorom zmien v našich životoch. Vírus však nemá dopad len na našu spoločnosť, prísnymi ochrannými opatreniami sa mení aj životné prostredie.
Na mnohých miestach sa život spomalil či úplne zastavil. Vlády prijali kroky na boj proti pandémii, ktorými obmedzili ekonomickú činnosť. Pozastavenie výroby a pohybu obyvateľstva zaznamenali aj dáta a snímky z NASA a ESA.
Americké a Európske vesmírne agentúry totiž zverejnili údaje o koncentrácii oxidu dusičitého v ovzduší, ktoré hovoria o jeho poklese v niektorých oblastiach Číny, ale aj Európy.
Karanténou smerujeme k čistejšiemu vzduchu
Aktivita čínskych tovární, ako informovalo CBNC, klesla oproti januáru o takmer tretinu. Čína je pritom jeden z najväčších producentov emisií. Poklesom výrobnej činnosti sa znížil aj počet objednávok, obmedzili sa procesy spojené s výrobou a takisto aj doprava. Vedci tiež uviedli úbytok emisií oxidu uhličitého, na čo mala vplyv práve minimalizácia využívania dopravy. V New Yorku dokonca kleslo používanie dopravy o 35 percent.
Prečítajte si aj: Záhadná nákaza či post-apokalyptický svet. Tipy, čo si pozrieť v karanténe
Družice NASA a ESA merali koncentráciu NO2 od vypuknutia nákazy a ani hospodárska kríza v roku 2008 nespôsobila tak dramatický pokles, aký bol zaznamenaný v tomto období. Údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA) ukazujú, ako sa v posledných týždňoch zmenila koncentrácia NO2 v talianskych mestách.
Napríklad v Miláne klesli emisie oxidu dusičitého oproti minuloročnému marcu o 21 percent. V Ríme zachytili pokles o približne 26 až 35 percent. Veľký úbytok zaznamenali aj v španielskej Barcelone, kde znečistenie kleslo až o 55 percent. Slovenské meracie stanice v marci tiež zaznamenali nižšiu hustotu NO2, no podľa SHMÚ je na závery ešte priskoro.
Vzniká falošná delfínová nádej
Na sociálnych sieťach sa objavili aj správy o krištáľovo čistej vode v benátskych kanáloch, o návrate labutí či dokonca delfínov. Dokonca sa zjavila aj skupina slonov v čínskej dedine Yunnan, ktorá sa opila kukuričným vínom.
Napriek tomu, že sa situácia s oxidom dusičitým aspoň na čas zlepšila a voda v Benátkach sa pre znížený pohyb lodí upokojila, príspevky o návrate zvierat na tieto miesta boli hoaxy.
Labute sa pravidelne objavujú v Burane a delfíny boli natočené niekoľko stoviek kilometrov ďalej v sardínskom prístave. Myšlienka, že táto ťažká doba má aspoň nejaké pozitívum a stav prírody sa zlepšuje, dáva ľuďom väčšiu nádej v zotrvaní. Pozitívne správy o zmene životného prostredia sa nájsť dajú, no je dôležité vyhľadávať pravdivé a potvrdené informácie.
Záchrana ekonomiky verzus dodržiavanie ekologických princípov
Aj keď v tejto chvíli je najdôležitejšie zdravie ľudí a akútnym problémom je udržanie ekonomiky, vznikajú obavy, že pandémia a následné zotavovanie hospodárstva odvrátia pohľad od boja proti klimatickej zmene. Čína sa pomaly vracia do normálneho života a rozbieha továrenskú výrobu.
Po kríze sa všetky štáty budú snažiť dobehnúť to, čo teraz stojí, lebo budú chcieť ekonomicky prežiť. A je pravdepodobné, že sa pri tom nebude hľadieť na životné ovzdušie tak, ako aspoň doteraz.
Nádej majú možno obnoviteľné zdroje, keďže ani ceny ropy nepomáhajú v klimatickej kríze. Lacnejšie pohonné hmoty totiž vytvárajú priestor na lacnejšie letenky. Aj keď nikto nevie, aký záujem budú mať v najbližšej dobe ľudia o lietanie a celkovo o cestovanie. Je teda možné, že obnoviteľnejšie zdroje energie dosiahnu väčšej pozornosti.
MHD sa stáva namiesto ekologickejšej varianty cestovania ohniskom nákazy
Dopad koronavírusu na cestovanie pociťuje aj verejná doprava. Tak, ako sa mestá ešte nedávno snažili priblížiť cestovanie autobusom, MHD či vlakom, dnes avizujú k ich opatrnému využívaniu a dopravné spoločnosti upravujú cestovné poriadky. Autobus sa totiž ľahko stáva nebezpečným miestom na šírenie ochorenia.
V čase pandémie je obmedzenie cestovania a uprednostnenie osobného auta rozumnejšie. No samosprávy čaká do budúcnosti úloha, ako sa postarať o bezpečnosť verejnej dopravy a jej opätovné spopularizovanie. Zvýšenie používania autobusov je jedným z postupov znižovania emisií zo spaľovania pohonných hmôt, ktoré v posledných rokoch dosahujú kritické hodnoty.
Dá sa povedať, že klimatický zákon, ktorý zopár dní pred karanténnymi opatreniami priniesla Európska únia, prišiel vo veľmi nevhodnej chvíli. Pozornosť krajín je momentálne sústredená na zdravie obyvateľstva a uhlíková neutralita, investície do čistejšej dopravy či podpora obnoviteľných zdrojov vstúpili do úzadia.
Klimatický summit v Glasgowe, ktorý sa mal uskutočniť tento rok v novembri sa presúva na rok 2021. Presúva sa takisto činnosť Grety Thunbergovej a klimatických aktivistov. Tí sa momentálne venujú ekologickej osvete na sociálnych sieťach. Pod hashtagom #ClimateStrikeOnline upozorňujú, aby sa ani v čase pandémie nezabúdalo na klimatickú krízu.
Byť rozumný aj v čase koronavírusu
Kritickým sa stáva aj hromadenie odpadu, keďže pre opatrenia zavedené v súvislosti s koronavírusom sa obyvatelia prevažne zdržujú doma. Ku komunálnemu odpadu navyše pribúda aj použitý ochranný materiál – rúška a rukavice.
K nim je odporúčané pristupovať individuálne a hlavne pri infikovaných ľuďoch zabezpečiť dôslednú ochranu pri ich zbavovaní. Ťažké časy zažíva aj triedený odpad. Zberné dvory a triediace strediská sú momentálne v obmedzenom režime. Neostáva tak nič iné, ako zodpovedne triediť aspoň v domácnosti.
Tak ako padá finančný trh, tak tento rok padá aj nádej pre riešenie klimatických problémov. V snahe zachrániť spoločnosť a ekonomiku je to logické. Pri jej záchrane by sa však nemalo zabúdať na planétu.
Titulná fotografia: Pixabay.com
