Dom Bernardy Alby sa na divadelné dosky vracia po viac ako štyridsiatich rokoch a divákom približuje dva osudy. Príbeh matky, ktorá odstrihla svoje dcéry od zvyšku sveta, a taktiež osud samotného autora hry.
Kultovú drámu Dom Bernardy Alby napísal Federico García Lorca, jeden z najpopulárnejších španielskych básnikov. Súčasnú podobu hre dala Anna Saavedra, ktorá do nej pridala ďalšiu postavu, samotného Lorcu.
Jedno javisko hostí dva príbehy
Dva zdanlivo rozdielne, no pritom spojené príbehy sa odohrávajú v akomsi dome. Scéna je tmavá, čomu napomáhajú čierne múry, dvere i podlaha. Ponurá atmosféra na diváka pôsobí takmer ťaživo, no zároveň efektívne dotvára príbeh.
Už prví prichádzajúci hostia na javisku badajú pohybujúceho sa muža, ktorý je prítomný až do samotného začiatku príbehu. Nezostáva však dlho záhadným, je to Lorca, básnik, novinár a jedna z hlavných postáv.
Hra na diváka pôsobí zozačiatku chaoticky, pretože sa na jednom mieste odohrávajú dva deje, ktoré akoby so sebou nemali nič spoločné. V prvom, zároveň pôvodnom, príbehu je zobrazený dom vdovy Bernardy Alby, ktorá po smrti svojho manžela trvá na dodržaní prísneho osemročného smútku.
Svoje dospelé dcéry tak drží zavreté v dome spolu so slúžkou a matkou, odopiera im slobodu. To však mladé ženy neodradí od snívania o živote vonku, myšlienok na útek či fantazírovania o láske.
Prečítajte si aj: Herec Martin Šalacha: Trhlinu sme točili v opustenej väznici, mal som iba košeľu a vonku bola nula
Matka po smrti manžela núti dcéry držať prísny smútok
Túžba po láske sa medzi dcérami stupňuje najmä po tom, čo sa najstaršia z nich, Angustias, zasnúbi s najkrajším mužom v dedine Pepem. Sestry však na ňu žiarlia, najmä najmladšej Adele sa Pepe veľmi páči. Potreba slobody a lásky medzi sestrami rozpúta problémy.
Adela sa tajne stretáva s Pepem a túžia spolu utiecť, no prichytia ich. Nahnevaná matka na Pepeho vystrelí a Adela v domnení, že Pepe je mŕtvy, spácha samovraždu.
Príbeh vdovy a jej dcér sa odohráva na španielskom vidieku, kde je citeľný vplyv tradícií i predsudkov. Bernarda Alba, pani domu, si dáva nesmierny pozor, aby sa ich domácnosť nestala terčom klebiet a potrpí si na zaužívané tradície. Svoje správanie drží na uzde, okrem toho k sebe pripútala, dcéry i vlastnú matku.
Na prvý pohľad dva rozdielne príbehy, no dokonale do seba zapadajú
Po celý čas je v dome prítomný i Lorca, vytvára ilúziu zúčastnenosti, no izolované ženy ho nevidia. Počas hry sa niekoľkokrát zmení osvetlenie javiska a s ním aj príbeh.
Prichádza na rad Lorcova časť. Španielsky novinár s liberálnymi postojmi a homosexuálnou orientáciou sa pri nástupe Francovej diktatúry v Španielsku musí ukrývať. Útočisko nachádza v dome básnika Luisa Rosalesa. Tento úkryt sa stal námetom hry Dom Bernardy Alby, pretože aj v dome Rosalesovcov žili samé ženy.
Hoci Federica Garcíu Lorcu prenasledovali a nakoniec aj dostali, nikdy sa nevzdával svojich ideálov. Bojoval proti nástupu fašistického režimu a za slobodu. Odmietal stereotypy, čo sa napokon odrazilo aj v hre Dom.
Inscenácia prináša na prvý pohľad zložitý príbeh. No s plynúcim dejom a jeho pozorným sledovaním odkrýva problémy vtedajšej spoločnosti, ktoré však úplne nezmizli ani z tej súčasnej.
Článok pripravujeme v spolupráci s Divadlom Andreja Bagara v Nitre.
Titulná fotografia: Ľuboš Kotlár
