Herec Martin Šalacha: Trhlinu sme točili v opustenej väznici, mal som iba košeľu a vonku bola nula

Cesta hercov nebýva vždy jednoduchá a každá postava si vyžaduje veľkú prípravu. Svoje o tom vie aj herec Martin Šalacha, ktorého môžete poznať nielen z divadelných dosiek, ale aj z televíznych seriálov či filmov

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali hercom? 

Ešte na základnej škole ma bavilo ľudí zabávať a rozosmievať rôznymi scénkami, ktoré sme si pripravovali s kamarátmi a aj s bratom. Už vtedy ma to napĺňalo, ak mi ľudia tlieskali a mohol som im navodzovať pocity. Samozrejme, o herectve som v tom čase nemal ani páru. Miništroval som v našom kostole v Zalužiciach, takže aj tam som mal určité publikum. Rád som čítal, hral na gitare, vymýšľal a fantazíroval. A práve všetky tieto veci mi určitý základ pre moju budúcnosť dali.

Študovali ste na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Máte nejaké spomienky, na ktoré rád spomínate?

Je ich veľa, ale všetky sú spojené so spolužiakmi a s pedagógmi. Boli sme silný ročník. Už počas školy sme hosťovali v rôznych predstaveniach. Mali sme radi humor, zábavu, hravosť.

V ktorom divadle ste pôsobili po vyštudovaní vysokej školy?

Ešte počas školy som hosťoval kade-tade. A v poslednom ročníku VŠMU som dostal ponuku do štyroch divadiel. Rozhodol som sa pre Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Prijali nás tam vtedy troch spolužiakov naraz a to mi dávalo motiváciu. Doteraz to neľutujem, pretože Nitra mi dala veľa.

Keby ste neboli hercom, čím iným by ste chceli byť? 

Možno novinárom, možno archeológom, možno McGyverom.

Prečítajte si aj: Byť nezávislým divadelníkom je ako večerať štvorchodové menu, hovorí členka Divadla NUDE

Martin Šalacha v predstavení DAB Dievča bez vena. (foto: archív ON/Collavino)

Dodnes ste už stvárnili veľké množstvo postáv v rôznych predstaveniach. Máte predstavenie, ktoré považujete za vaše najobľúbenejšie? Prípadne, boli hry, ktoré vás nejak inšpirovali či ovplyvnili?

Jedným z mojich najobľúbenejších bolo predstavenie Bola raz jedna trieda, ktoré sme ešte ako študenti vytvorili na škole spolu s režisérom Jánom Luteránom. Toto predstavenie sme preniesli aj na dosky DAB v Nitre. Ďalším je bezpochyby Majster a Margaréta v Teatro Tatro. To predstavenie je jednou veľkou mágiou, veľkou silou plnou inšpirácie a úžasných ľudí, čo majú divadlo v sebe. 

Ale takých predstavení bolo určite viac. V každom si musíte nájsť niečo, čo si obľúbite, aby vás to bavilo.

Ako som spomínala v otázke predtým, stvárnili ste množstvo postáv. Je postava, s ktorou máte niečo spoločné, alebo vám „sadla“ najlepšie?

Jednou z takých postáv bola postava Milana Rastislava Štefánika v predstavení Štefánik – Slnko v zatmení. Jeho ľudské vlastnosti sú mi veľmi blízke, hlavne to, že všetko robil naplno, čo bolo možno niekedy aj na škodu veci. A aj v skúšobnom období tohto predstavenia som prežíval dosť dôležité osobné životné strasti, takže sa so mnou aj dostali trochu na javisko. Mal som k tomu osobný vzťah.

Ale aj napríklad do postavy Uhorčíka v Jánošíkovi v réžii Rastislava Balleka som preniesol svoje vášne, hnev a aj bolesť.

Ako sa pripravujete na divadelné predstavenia? 

Každému predstaveniu predchádza asi dvojmesačná príprava. Začína sa „za stolom“ s čítacími skúškami, keď sa text odhaľuje a odkrývajú sa v ňom rôzne ukryté významy. Potom sa ide „do priestoru“ a začnú sa spolu s textom aranžovať jednotlivé situácie, výstupy a celky, až predstavenie nadobudne aký- taký tvar. Pár dní pred premiérou prídu kostýmy a scéna, a snažíte sa to všetko nejako skĺbiť.

No a pred každým samotným predstavením si opakujem texty a snažím sa vnútorne naladiť na to, čo idem hrať. Pred každým predstavením chcem byť už minimálne hodinu pred začiatkom v divadle, aby som sa na to, čo ma čaká, koncentroval.

Okrem divadiel hráte aj v mnohých televíznych seriáloch, ale boli ste aj vo filme Trhlina. Aké ste mali pocity, keď ste natáčali postavu Waltera Fischera (psychiatrický pacient, ktorého hrá v Trhline, pozn. red.)? 

Už len samotná kniha vo mne vyvolala strach. Je výborne napísaná a atmosféra neskutočne zachytená.

A pri natáčaní tie pocity boli ešte intenzívnejšie. Točili sme v opustenej väznici v Brne. Bol november a teplota okolo nuly. Bolo vlhko a chladno. Atmosféra tej väznice bola veľmi tajuplná, ťaživá až hrôzostrašná. Mal som na sebe iba bielu nemocničnú košeľu, takže mal som aj trochu triašku. Bola to veľmi sústredená práca, a nie jednoduchá.

Prečítajte si aj: Tvorca animovaných postavičiek: Bolo by dobré, keby RTVS dávalo viac priestoru autorskej filmovej tvorbe

Martin Šalacha ako Norman v predstavení Z rúčky do rúčky v DAB. (foto: archív ON/Collavino)

Pozeráte filmy vo svojom voľnom čase? Ak áno, ktorý film vás inšpiroval najviac? Je nejaký herec, ktorý vás inšpiruje.

Mám rád zahraničné seriály ako Peaky Blinders, Game Of Thrones, The Dark, Chernobyl, Kidding, Young Pope.

Tieto seriály ponúkajú množstvo inšpirácie a obdivu pred ich tvorbou.

Medzi mojich obľúbených hercov patria Al Pacino, Jim Carrey a len nedávno ma „zabil“ Joaquin Phoenix ako Joker.

Je niečo, čo by ste poradili ľuďom, ktorí by sa chceli venovať herectvu?

Nech sa venujú! Nech čítajú, dýchajú, sledujú, cítia, a nech majú názor, ktorý si dokážu obhájiť.

Titulná fotografia: Martin Šalacha v predstavení DAB Tak kto je tu vlastne riaditeľ? (foto: archív ON/Collavino)
Autorka: Nikola Michalková

Zdieľajte článok

Komentáre: