Zložité vzorce či dlhé nezmyselné poučky. Pri pomyslení na fyziku si asi mnohí spomenú na nezáživné hodiny fyziky na základnej či strednej škole. Pravdou je, že dokáže byť nielen zaujímavá, ale dokonca aj zábavná. Možno práve Samuel vás presvedčí o opaku a fyziku si vďaka nemu obľúbite.
Samuel Kováčik známy najmä ako Vedátor absolvoval štúdium na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu jeho cesta smerovala na Dublinský inštitút pokročilých štúdií, kde zároveň získal výskumný grand od Írskej výskumnej nadácie. V Dubline pôsobil niekoľko rokov a venoval sa výskumu štruktúry priestoru. V súčasnosti pôsobí na Slovensku, kde je čoraz známejší.
Samuel sa venuje popularizácii vedy od začiatku roku 2015. Vtedy napísal svoj prvý blog na tému Aký veľký je vesmír. Táto téma je podľa jeho slov pekná a rád sa k nej vracia. V detstve sa zaujímal o vesmír, trochu o matematiku a neskôr zas o históriu. To, že sa raz stane vedcom, vraj nečakal ani na vysokej škole.
Projekt Vedátor
Od roku 2016 spustil projekt s názvom Vedátor. Práve prostredníctvom neho sa spolu s kolegami snaží verejnosti priblížiť a objasniť rôzne fyzikálne javy, a to čo najjednoduchším spôsobom. Je autorom mnohých zaujímavých článkov, v ktorých rozoberá aj tie najbežnejšie javy, ktoré môžeme sledovať počas všedného dňa. Okrem toho tiež pripravuje Vedastorky, nahráva Vedátorský podcast, spravuje sociálne siete a nájdete ho aj na Youtube.
Vznik projektu podľa Kováčika čiastočne súvisel s nástupom do výskumného inštitútu, kde sa však robil iba výskum. Neučilo sa tam, čo mu chýbalo. „Zároveň sa mi však opakovane stalo, že sa ma kamaráti pýtali na čierne diery, CERN, teleport a iné zaujímavé oblasti fyziky a tak som vytušil, že je o takéto informácie riadny záujem,“ vysvetľuje Vedátor.
Práca teoretického fyzika
Väčšina ľudí, ktorá sa o fyziku veľmi nezaujíma, si asi nevie predstaviť, ako takáto práca vyzerá v praxi. ,,Skúmame svet pomocou rovníc,“ vraví o práci fyzika Kováčik a pokračuje: „To niekedy znamená, že sa tieto rovnice snažíme riešiť, niekedy vymýšľame nové, ktoré vernejšie odrážajú aspekty vesmíru.“ Niekedy vymýšľajú úplne nové koncepty, z ktorých sa neskôr budú robiť rovnice.
Keď sa to prenesie do praxe, podľa Samuela to znamená veľa čítania odborných článkov, diskutovania s kolegami či práce na počítači, či už ide o vyhodnocovanie simulácií alebo spisovanie výsledkov.
Prečítajte si aj: Novinár Vladimír Šnídl: Nezdá sa to, ale aj s voličmi Kotlebu máme veľa spoločného
Dezinformácie a hoaxy
V dnešnej dobe sú nepravdivé a zavádzajúce informácie čoraz bežnejšie. Ľudia pochybným správam uveria bez toho, aby si dané informácie overili. Práve Samuel sa snaží dezinformácie a hoaxy vyvracať a uvádzať ich na pravú mieru. ,,Mozog si žiada vysvetlenia a keď sú tie skutočné veľmi zložité alebo sú proti našim pôvodným predstavám, tak namiesto nich radi prijmeme jednoduché polopravdy až klamstvá,“ tvrdí Samuel.
Vedátor sa venuje napríklad 5G sieťam, o ktorých nebezpečnosti pre ľudí sa v dezinformačných kruhoch hovorí dlhodobo. Samuel sa takéto nepodložené tvrdenia snaží vyvracať. Okrem toho sa venuje aj objasňovaniu hoaxov o koronavíruse, ktorých od začiatku pandémie pribúda denne veľké množstvo.
Fyzik radí, ako sa dezinformáciám vyhnúť: „Mám dve rady. Po prvé, pristupujte k novým informáciám tak, ako keby polovica z nich bola mylná. Tým nemyslím, že niekoho počúvať úplne a niekoho vôbec. Ku každému zdroju informácií pristupujme kriticky. Druhá rada je neprikladať ruku k šíreniu dezinformácií. Nešírme ďalej informácie, ak by sme na ich správnosť nestavili pár stoviek eur. Žijeme v chaotickej dobe, k zmätku netreba prispievať,“ dodáva Vedátor.
Titulná fotografia: osobný archív S. Kováčika
