Online vzdelávanie očami vyučujúcich. Má to budúcnosť?

Pandémia koronavírusu okrem podnikania či kultúry výrazne zasiahla aj školstvo. Študenti si už niekoľko mesiacov musia zvykať na dištančnú výučbu, ktorá je však pre mnohých komplikovaná a zdĺhavá. Online štúdium sa stretáva s pochvalami i s kritikou. Ako túto skúsenosť hodnotia vyučujúci?

Podľa Evy Bútorovej z katedry žurnalistiky je žiadúce a nepochybne nutné, aby online forma výučby dokázala plnohodnotne substituovať prezenčnú v období, kedy je táto forma neuskutočniteľná. „Za normálnych podmienok by sme sa však mali usilovať o osobný kontakt a online nástroje používať len ako doplnkové v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme urýchlenia a zefektívnenia spolupráce a komunikačného toku,“ myslí si Bútorová.

Prečítajte si aj: Pocity úzkosti spôsobené jedným klikom. Online štúdium nezvládali všetci jednoducho

Meet či neMeet

Na pohyb v online priestore využila Univerzita Konštantína Filozofa najmä videokonferenčný systém Jitsi Meet. Cezeň bola realizovaná väčšina prednášok. „Jitsi Meet má mierne rezervy v množstve pripojených užívateľov, s čím sa úzko spája aj kvalita hovoru. Pri väčšom množstve študentov môže spojenie padať,“ hovorí o systéme vedúci katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Tomáš Koprda.

Systém využívaný našou univerzitou hodnotí Koprda viac-menej pozitívne. Jedinou nevýhodou je podľa neho nestabilné pripojenie. „Na univerzite máme pomerne rýchlu sieť, no študenti môžu mať pomalší internet či nie tak stabilný signál,“ myslí si. Podľa vlastných slov oceňuje okrem tejto platformy aj Google Meet či Zoom.

Všetky kurzy pohromade

UKF využila aj systém Moodle. Ten umožňuje školám vytvárať online kurzy a tak zjednodušiť online výučbu študentom aj pedagógom. Tento e-learningový program okrem iného ponúka aj mobilný prístup, ktorý je možné využívať aj offline, čím sa z neho stáva univerzálny pomocník pre dištančnú formu výučby.

„Vyučujem aj praktické predmety, pri ktorých vnímam Moodle ako nenahraditeľnú platformu. Učím totiž grafický a digitálny dizajn, kde online prednášky realizujeme pomocou interaktívnych prezentácií,“ hovorí Koprda. Systém Moodle využíva aj na nahrávanie videotutoriálov. „Študenti ich tak majú k dispozícií kedykoľvek a nemusia byť odkázaní len na prednášky,“ dodáva.

Systém Moodle hodnotia niektorí veľmi pozitívne. Foto: unsplash

Absencia osobného kontaktu

Po prvom spustení online výučby v minulom akademickom roku chýbal mnohým študentom osobný kontakt. Inak to nebolo ani s vyučujúcimi.

„Chýba nám bezprostredný kontakt. Vyučujem skupiny, v ktorých je často viac ako 30 ľudí. Keďže si vypínajú kamery a mikrofóny, často sa stáva, že sa počas celej výučby vidíme len na začiatku a na konci prednášok. Tým pádom nemôžem reagovať ani na ich mimiku či gestá,“ hovorí Viera Jakubovská z Katedry filozofie. Študenti sa podľa nej zároveň počas online hodín zapájajú menej. „Niekedy mám pocit, že si myslia, že si môžu odskočiť či sa vyhovoriť na zlé spojenie, pretože ich nevidím,“ myslí si Jakubovská.

Prišla aj pozitívna odozva

Aj keď mnohým prekáža nedostatok osobného kontaktu či forma komunikácie, nájde sa časť ľudí, ktorým online výučba vyhovuje. Okrem domáceho pohodlia totiž umožňuje využívať mnohé systémy, ktoré boli navrhnuté práve za účelom zjednodušenia elektronického vzdelávania.

„Dá sa povedať, že mnohí študenti prišli tomuto typu výučby na chuť, keďže im umožňuje pokračovať v učení cudzích jazykov z pohodlia domova a tak šetrí ich čas,“ vraví Oľga Csálová, riaditeľka Jazykového centra UKF. Výhodou podľa nej je, že portfólio technických možností online výučby je značne rozšírené a študentom sa tak otvárajú dvere nie len k štúdiu, ale aj k iným kultúrnym, športovým a spoločenským aktivitám, ktoré online prostredie ponúka. „My ľudia sme sociálne bytosti, preto udržanie kontinuity v sociálnych kontaktoch je aj v súčasnej dobe kľúčové,“ pokračuje.

Prečítajte si aj: Profesor Beňuš svojim študentom predáva vedomosti, ktoré využívajú v praxi i v bežnom živote

„Ja osobne si myslím, že ak je vzdelávanie nastavené správne, tak zákonite prináša výsledky,“ tvrdí Csálová. Čo sa týka online výučby, podľa jej vlastných slov je na konci dňa stále najdôležitejšie, či študentov výučba posúva vpred tak, ako si to predstavujú a potrebujú. „Nech už je to docielené využívaním moderných učebníc, aplikovaním aktuálnych trendov, rôznych metód a foriem či ich kombináciami,“ dodáva.

Zrada zo strany technológie

Predmetom diskusie sa stávajú aj samotné technológie, ktoré online výučbu umožňujú realizovať. Nie vždy sa na ne totiž možno spoľahnúť. Túto problematiku vypichla aj vedúca Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Janka Satková, podľa ktorej je online výučba často pomalšia a menej efektívna. Problémom totiž býva nedostatočná domáca technická vybavenosť študentov.

„Takáto forma výučby taktiež vyžaduje odo mňa ako pedagóga dlhšiu a zároveň diametrálne odlišnú prípravu, ako tá prezenčná. Na pedagogickej fakulte vyučujeme z pracoviska, no pozitívom je, že študenti sa môžu vzdelávať z pohodlia domova,“ myslí si Satková.

Problematické bývajú technológie. Foto: unsplash

Budúcnosť vzdelávania?

Mnohí študenti si štúdium „za obrazovkou“ z dlhodobého hľadiska nevedia predstaviť. Takéto riešenie nemusí byť na škodu. Okrem rýchlejšieho šírenia dokumentov a študijných materiálov prináša online forma výučby aj mnohé iné pozitíva. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Koprda.

„Považujem to za niečo, čo má potenciál a budúcnosť. Doteraz, keď sa realizovala nejaká výučba, pedagóg si so sebou zobral USB kľúč, na ktorom mal nahraté nejaké prednášky. Potom však často zistil, že kľúč mal zavírený, alebo si naň nenahral, čo si nahrať mal,“ tvrdí. V tomto prípade je podľa neho riešením cloud. Výhodou totiž je, že všetko máte k dispozícii na jednom mieste.

Názor, že by sa mu na cloud niekto nabúral, je podľa neho mierne naivný. „Cloudové riešenia sú využívané aj vo firmách, kde sa pracuje s naozaj pomerne vážnymi dátami. Takže si myslím, že ak používate štandardné cloudové riešenia – a univerzita má takéto riešenia k dispozícii zadarmo, nie je o čom debatovať. USB kľúč si možno nechám ako prívesok alebo hračku pre deti, aby vedeli, že niekedy niečo takéto existovalo,“ dodáva na záver Koprda.

Autorky: Barbora Libayová a Petra Uhráková

Titulná fotografia: unsplash

Zdieľajte článok

Komentáre: