Súkromné chovy na Slovensku sú dlhodobým problémom. Ján Vozárik, ktorý je spoluautorom novely zakazujúcej súkromný chov šeliem, primátov a medveďov, porozprával, prečo sú takéto chovy problémom, čo zvieratá v takýchto podmienkach zažívajú a na čo sa časti tigra používajú.
Chovy súkromných majiteľov na Slovensku sú veľkým problémom. Šelmy bývajú vo väčšine prípadov umiestnené v malých klietkach, majú nedostatočné podmienky na život a majitelia ich chovajú len za účelom zisku. Ľudskosť by sa v takýchto zariadeniach hľadala márne.
Novela, ktorá zakazuje súkromné chovy
Spoluautor novely Ján Vozárik sa venuje ochrane zvierat už dlhšiu dobu, ale primárne sa orientoval na ochranu spoločenských zvierat, ako sú psy, mačky a kone. Spolupracuje aj s jednou z najväčších organizácií na ochranu mačkovitých šeliem Four Paws. ,,Oni ma upozornili na to, čo som ja vôbec netušil, a myslím si, že veľa Slovákov a Sloveniek si doteraz neuvedomovalo, aký veľký problém máme so súkromným chovom. Naozaj sme krajina s malým počtom obyvateľov a máme tak veľa tigrov v súkromnom vlastníctve, že to je samo o sebe problém,” hovorí Vozárik.
Na Slovensku sa nachádza aj konkrétny ranč, ktorého majiteľ bol ochotný tigre predávať do zahraničia za účelom tradičnej čínskej medicíny. Práve to bolo pre Jána Vozárika signálom, aby sa situácia so súkromnými chovmi začala riešiť. Minulý rok v decembri bola schválená novela, ktorá súkromné chovy zakazuje.
Komerčné chovy
Väčšina komerčných chovov sa nazýva mini zoo, pričom slovenská legislatíva takýto názov nepozná. Všetky preto spadajú pod súkromné chovy. ,,Drvivá väčšina chovov je založená za účelom zisku, takže fungujú ako mini zoo, len sa neaplikujú pravidlá, ktoré normálne pre zoo platia,” vysvetľuje Vozárik.
Na Slovensku sa nachádza približne päťdesiat súkromných chovov šeliem. Ich celkový počet je však pohyblivý. V našej krajine sa v súkromnom vlastníctve nachádza 119 tigrov, v neporovnateľne väčšom Nemecku je ich 160, pričom sa započítavajú aj tie v cirkusoch. Tie na Slovensku nie sú. Čísla ale nemusia byť konečné, pretože sa rátajú len oficiálne chovy. ,,Organizácia Four Paws ma upozornila, že vedia minimálne o troch miestach, kde chovajú tigre iba za účelom ich množenia. Takže neoficiálne číslo môže byť oveľa väčšie,” opisuje Vozárik. Zároveň dodáva, že vo voľnej prírode v súčasnosti žije 3 900 tigrov. Počet tigrov držaných v zajatí po celom svete nie je známy.
Podmienky zvierat sú nedostatočné
Šelmy v súkromných chovoch majú zlé a nedostačujúce podmienky. Na Slovensku síce existuje vyhláška Ministerstva životného prostredia, ktorá upravuje tieto podmienky, avšak príliš sa nedodržujú. Ján Vozárik navštívil rôzne chovy a hovorí, že zvieratá žijú v malých klietkach. Tigre, ako aj iné šelmy, majú isté požiadavky, ktoré určujú, v akých podmienkach by mali žiť, aby neupadli do depresie.
Zvieratá vplyvom malých priestorov upadajú do stereotypného správania. ,,Tigre nereagujú na nič a zvieratá sú často aj pod sedatívami. Každý živý tvor potrebuje aktivitu, a ak k nej nedochádza, zvieratá upadajú do apatie. Ja som raz hodinu a pol stál pri jednom tigrovi a on len behal zo strany na stranu a nereagoval na žiadne podnety. To, ľudsky povedané, značí, že tiger má depresiu,” hovorí Ján Vozárik.
Netreba zabúdať, že na Slovensku sú aj kontaktné zoo. Väčšinou ich navštevujú rodiny s deťmi. Ján Vozárik si myslí, že existuje veľmi málo dospelých ľudí, ktorí by sa len tak chceli ísť pozrieť na tigríčatá. ,,Vyhláška zakazuje kontakt so šelmami a majitelia chovov to vedia. Sám som bol však svedkom, ako deti hladkajú tigre,” opisuje Vozárik.
Tradičná čínska medicína
Tiger sa v tradičnej čínskej medicíne používa v podstate na všetko, napríklad na vývar z kostí, z ktorého sa potom robí tigrie víno. V tejto medícine sa používa každá časť tigra. ,,Môžem povedať, že Číňania jedia aj pohlavný orgán tigra, čo má povzbudzovať sexuálne výkony. Všetky časti majú vraj špecifickú funkciu, ale tieto informácie nemajú žiadny vedecký základ. Môžu sa používať na žlčníkové problémy, problémy so štikútaním. Dokonca som sa stretol aj s tým, že by mali pomáhať proti chrápaniu,” vysvetľuje Ján.
Cena šelmy sa môže v slovenských a stredoeurópskych pomeroch pohybovať okolo päťtisíc eur. Ak sa tiger predáva nelegálne, cena sa môže vyšplhať až na dvadsaťtisíc eur. Ceny produktov z tigra závisia od toho, v ktorej krajine tigra predajú. Samozrejme, produkty nie sú lacná záležitosť, cena tigrieho vína sa môže pohybovať okolo tisíc eur.
Záchranné stanice nie sú
Na Slovensku sa nenachádza ani jedna oficiálna stanica, kde by zachránené šelmy našli svoje útočisko. V našej krajine sa nachádza záchranná stanica v Zázrivej, tá sa však špecializuje len na záchranu prirodzených druhov zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré nie sú domestikované.
Požiadavka na vytvorenie záchranných staníc sa nepodarila pretaviť do legislatívnej formy. ,,Čo sa nám však podarilo, je, že existujúce chovy, ktoré spĺňajú podmienky záchrannej stanice, budú mať šancu pridružiť sa k už existujúcej zoo po formálnej stránke, keďže by som nerád videl zatvorených poctivých chovateľov, ktorým naozaj ide o dobro zvierat. Budú musieť spĺňať prísne pravidlá, ktoré určuje vyhláška,” dodáva Vozárik.
Titulná fotografia: unsplash.com
