Ekonomické povedomie v spoločnosti je nižšie, ako by malo byť, no nie je správne to zovšeobecňovať. Veľa závisí napríklad aj od vzdelania človeka, hovorí Michal Levický.
Ako by sa mali ľudia chrániť pred infláciou?
Jednoduchá otázka, ale ťažká odpoveď. Zo súčasnej situácie profitujú najmä dlžníci. Reálna výška ich dlhu sa totiž znižuje oveľa rýchlejšie. Naopak, v nevýhode sú ľudia, ktorí majú úspory, obzvlášť ak ich držia v hotovosti alebo na bankových účtoch. Jednoznačnú odpoveď, ako sa chrániť pred infláciou v dnešnej turbulentnej situácii na akciových trhoch, nedostaneme. Určite je však vhodné poradiť sa s profesionálmi a vzhľadom na preferovanú výšku rizika, výnosu a likvidity zvoliť vhodnú stratégiu.
Existujú nejaké všeobecné tipy, ako šetriť, napríklad pri nákupe v obchode? Je niečo osvedčené?
Z médií sa na nás valia rôzne, často bizarné nápady, ako ušetriť. Každý máme nejaké spotrebiteľské správanie. V prípade, ak rodinný rozpočet začína vplyvom rastúcich cien škrípať, je vhodné popremýšľať nad možnosťami. Prvou voľbou by mohlo byť obmedzenie nákupu nepotrebných vecí či nezdravých potravín (cukrovinky, sladené nápoje), tabaku a alkoholu. Čo sa týka ceny energií, myslím si, že prekúrené domácnosti sú už minulosťou.
Akú úroveň má momentálne ekonomické povedomie u ľudí? Vedia sa ľudia starať o svoje peniaze?
Ekonomické povedomie v spoločnosti sa považuje za nižšie, ale nedá sa to zovšeobecniť. Veľmi to závisí napríklad od vzdelania človeka. Študentom našej univerzity ponúkame na Ústave ekonomiky a manažmentu predmet finančná gramotnosť, kde sa môžu dozvedieť mnoho zaujímavých a praktických informácií z tejto oblasti.
Čo by sa malo zmeniť na vzdelávaní, aby boli mladí ľudia viac finančne gramotní?
Finančná gramotnosť nie je len o formálnom vzdelávaní. Základy finančnej gramotnosti by mali začať deťom vštepovať už ich rodičia. Ak dieťa vie základné počty (cca vo veku 5 rokov), odporúča sa dať deťom nižšie vreckové, aby si mohli uvedomiť vzťah medzi obmedzenými zdrojmi a svojimi takmer neobmedzenými potrebami (hračky, sladkosti).
Ak je niekto, kto sa o ekonomiku nikdy nezaujímal, no v súčasnej dobe chce začať dianie sledovať, kde a ako by mal začať?
Jednoducho, netreba prescrollovať ekonomické správy, ale prečítať si ich. Ja som tak tiež začínal s ekonómiou.
Aký najväčší rozdiel vnímate v školstve od doby, kedy ste s vyučovaním začínali v porovnaní so súčasnosťou?
V prvom rade treba uviesť, že vyučovanie tvorí len časť práce väčšiny akademických pracovníkov. Väčšinu času venujeme vedecko-výskumnej činnosti, publikačnej činnosti, projektovej činnosti, ale i administratíve a iným aktivitám. Ale späť k vyučovaniu. Rozdielni sú určite študenti. Pri mojich začiatkoch v laviciach sedela generácia Y, dnes je to už generácia Z, ktorú je ťažšie zaujať. S rozdielnymi medzigeneračnými charakteristikami si, okrem marketérov, často lámu hlavu aj pedagógovia. Okrem toho svoje slovo povedala aj pandémia a s ňou spojená dištančná výučba, ktorú niektorí preferujú a iní zatracujú.
Aké možnosti čakajú študentov po ukončení štúdia ekonomických vied, ak nemajú učiteľské zameranie? Kde sa najčastejšie zamestnávajú?
Najčastejšie sú to administratívne práce spojené s účtovníctvom, ďalej HR (oblasť ľudských zdrojov) a marketing. Absolventi učiteľstva ekonomických predmetov v kombinácii však majú v tomto prípade na trhu práce jednu veľkú devízu. Tou sú vedomosti z dvoch oblastí, navyše doplnené o znalosti z pedagogiky a psychológie. Správne zvolená kombinácia predmetov predstavuje takmer stopercentnú úspešnosť pri hľadaní zamestnania. A nemyslím tým len zamestnanie v školstve.
Dalo sa na súčasnú kritickú finančnú situáciu pripraviť už dopredu, alebo je súčasná situácia natoľko zlá, že bežné úspory ľuďom stačiť nebudú?
Rozumný hospodár by si mal priebežne tvoriť finančnú rezervu. Odporúčania hovoria, že finančná rezerva by mala byť vo výške šiestich mesačných platov, resp. že človek by si zo mzdy mal odkladať približne desať percent. Takáto finančná rezerva by mala pomôcť preklenúť aj prípadné nepriaznivejšie obdobia. Žiaľ, veľa ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou a predpokladám, že bez pomoci vlády alebo iných to môžu mať ťažké.
V médiách často počúvame, že ekonomika (na Slovensku) kolabuje. Čo si pod tým bežný laik má predstaviť?
O kolabovaní ekonomiky hovoril predseda vlády v rozhovore pre Financial Times. Tieto slová by som ale bral s rezervou. Je možné, že si týmito vyjadreniami tvoril priaznivú vyjednávaciu pozíciu k finančnej podpore od Bruselu. Laikovi by som v tomto prípade odporučil, aby si v záujme psychohygieny všímal aj priaznivé správy. Vedeli ste napríklad, že viacerí analytici očakávajú už v prvej polovici budúceho roka výraznejšie zníženie cien plynu a energií?
Čo sa musí stať, aby sa ekonomika opäť vzchopila?
Treba povedať, že to, čo v súčasnosti zažívame, sú pravdepodobne krátkodobé výkyvy. Ekonomika bola v poklese v roku 2020, čo bolo spôsobené obmedzeniami v súvislosti s pandémiou. V roku 2021 naša ekonomika rástla a rast sa predpokladá aj v tomto roku. Z dlhodobého hľadiska však platí, že razantnejšie naštartovanie ekonomiky prinesie príchod novej prelomovej technológie. Naposledy to boli informačné technológie, predtým parný stroj či spaľovací motor.
Keďže aj v histórii vidíme, že niekedy sa ekonomike darí viac a niekedy menej, dá sa povedať, že by nás súčasná situácia neminula aj keby nebola napríklad vojna na Ukrajine?
Skôr či neskôr určite áno, história to potvrdzuje. Hovoríme o cyklickom vývoji ekonomiky. Aj keď niektorí ekonómovia nemajú pojem cyklus radi, nakoľko cyklus predstavuje pravidelnosť. Fázy expanzie a depresie sa neustále striedajú, avšak rozhodne nie pravidelne. Súčasný svet sa pozerá na ekonomické cykly tak, ako sa starovekí Egypťania pozerali na záplavy Nílu. Fenomén sa opakuje v intervaloch, je veľmi dôležitý, ale žiadne prirodzené príčiny nevidno (t. j. ťažko ho predikovať).
Čo má najväčší vplyv na rast cien energií?
Ceny elektriny a tepla sú významne ovplyvnené cenou plynu. V súvislosti s požiadavkami zelenej transformácie viacero ekonomík Európy vyradilo z prevádzky jadrové elektrárne a elektrinu začali vyrábať z plynu, ktorý je považovaný za zelený. To znamená vyššie dopytované množstvo po plyne. Zároveň problémy s ponúkaným množstvom plynu v dôsledku geopolitickej situácie spôsobili to, čoho sme na trhu s energiami v súčasnosti svedkami.
Titulná fotografia: Osobný archív Michala Levického
