Aby duše rozkvitli: Vstaň

Kedy si si naposledy povedal, že už nevládzeš? 

Keď som rozmýšľala nad myšlienkou, ktorá by mala plynúť z dnešného článku, bolo to tentokrát celkom náročné. Nie v tom, že by som nevedela, o čom písať. Tých nápadov bolo toľko, že som si nevedela vybrať. Keď hlasy vo mne mohutneli a prekrikovali sa navzájom. Keď každý mal svoju pravdu a žiaden nechcel byť umlčaný. Keď sa z bojiska stávalo nepremožiteľné územie, niečo sa stalo. Nech si to vysvetlíš akokoľvek, zrazu sa vo mne ozval jeden jemný hlások. Tento prekričal všetky ostatné. Bol krehký, bol čistý, ale zároveň sebaistý. Spýtal sa ma – ak by si mala svetu odkázať jedinú vec, ktorá by to bola? 

A tak ti chcem povedať, tu a teraz ako to čítaš – nevzdávaj to. Ak práve nad niečím váhaš, ak nevieš, ak sa nedokážeš rozhodnúť. Nevzdávaj to. Ak na teba práve padajú nie kamene, ale celé skaly. Ak sa voči tebe oborili všetky prúdy riek. Ak ťa tvoje cesty zaviedli do kúta. Nevzdávaj to. 

Možno je to závislosť, s ktorou bojuješ na polceste k vyliečeniu. Možno je to vzťah s bežnými malichernosťami, ktoré nestojí za to ani pokladať na váhu. Možno je to práca, ktorú niekto tam vonku tak potrebuje. Možno je to šport, viera a možno život. Vravíš si, že je ťažký. Že nevieš ako ďalej. Podlamujú sa ti kolená a zrazu aké ťažké je stáť na vlastných nohách. Voláš o pomoc a zrazu aký zriedkavý je sluch. Nie je tu nikto, kto by ti rozumel. Si sám. Ale nie je to tak. 

Dnes som sa opýtala rána – čo mi ponúkaš? Neodpovedalo. Asi preto, že to bola tá najhlúpejšia otázka, akú som mu mohla položiť. Stačilo otvoriť oči. Ponúklo mi predsa život. Nový začiatok. Nový deň. Ponúklo mi toľko vecí, že by ich mohol menovať ešte aj mesiac na nočnej oblohe. Toto nie je samozrejmosť. Ráno je veľký dar. Cítim neopísateľnú vďačnosť za každé jedno. 

Pokým ty lamentuješ, že nevládzeš vstať z postele, čo majú povedať tí, ktorí to naozaj nedokážu? Alebo čakáš v pondelok na záver týždňa, zatiaľ čo niektorí si nedovolia ani pomyslieť na toľko dní dopredu, lebo nemajú istý ani ten zajtrajší. Stále máš pocit, že by si to mal vzdať? 

Pokiaľ máš zdravé ruky, nohy. Pokiaľ máš srdce a dokážeš toto čítať, si šťastný človek. Ak sa máš s kým porozprávať, hádať, smiať sa, čo tí, ktorí o túto osobu navždy prišli? Ak sa vieš najesť a máš čoho, čo tie hladné deti? Ak zrovna nemrzneš, ak si máš čo obliecť, ak existuje miesto, ktoré voláš domov, máš dôvod na radosť. A ak máš vo svojom srdci pokoru, lásku a milosrdenstvo, si ten najbohatší človek na svete. 

Pokiaľ máš ústa, choď to povedať každému, koho stretneš. Miluj život a teš sa z neho. Ak si to chcel vzdať, toto je znamenie. Ak ten jeden jemný hlások v tvojom vnútri mám byť ja prostredníctvom týchto riadkov, písala som to pre Teba. 

Titulná fotografia: Pinterest

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.